Za posledných 15 rokov výskum genetiky výrazne pokročil a z vedeckej perspektívy sme skutočne len malý krôčik od toho, aby sme naklonovali ľudí. Zatiaľ nám v tom však bráni nedostatočná efektivita či spochybňovanie etickosti takejto technológie.
V roku 2000 to vyzeralo, že klonovanie je skutočne už na spadnutie. Ovca Dolly, prvý cicavec, ktorého sa podarilo naklonovať z dospelej bunky, sa narodila už v roku 1997. Prečo sme sa teda za celé tie roky neposunuli ďalej a nezačali klonovať aj samotných ľudí? Od klonovania nás totiž delia výrazné bariéry, ktoré sa ale netýkajú len samotnej vedy.
Nie je to bezpečné, efektívne ani etické
S klonovaním ovce Dolly boli nemalé problémy. Z celej stovky klonovaných embryí viedlo len jedno k riadnemu zdravému pôrodu. Ak sa aj zvyšným embryám podarilo vyvinúť a dostať sa k pôrodu, mláďatá sa narodili s fatálnymi vrodenými chybami. Technológia, ktorá vytvorila Dolly, bola dokonca označená za nebezpečnú. Vedci však túto prekážku vyriešili tým, že zistili, ako odblokovať gény potrebné pre vyvinutie bunky do plnohodnotného embrya – preto si môžu dať ľudia v dnešnej dobe naklonovať aj svoje domáce zvieratko.
[irp]
Čo sa týka ľudí, klonovanie nevyzerá ružovo práve vzhľadom na počet nevydarených tehotenstiev, ktorými by si ľudia museli prejsť. Tých by bolo toľko, že nie je ľahké si predstaviť, ako etické komisie vôbec umožňujú takýto výskum. Mnoho krajín by takýto proces nikdy nedovolilo. Na svete existuje priveľa štátov, v ktorých je klonovanie za cieľom vytvoriť plnohodnotného človeka zakázané.
Ak je však niečo zakázané, vždy sa nájde niekto, kto by chcel pravidlá porušovať. V tomto prípade by sa mu to však nepodarilo, pokiaľ by dotyčný nebol šialený miliardár. Prečo? Výskum, ako je tento, si vyžaduje obrovskú finančnú podporu a celú infraštruktúru sofistikovanej technológie. O klonovanie ľudí nemajú záujem dokonca ani tí vedci, ktorým to ich krajina nezakazuje. Vedia totiž, že ak niečo také vykonajú, ich vedecký, diplomatický a spoločenský status výrazne upadne.
