Spoločnosť Huawei si nechala spracovať rozsiahly európsky prieskum, aby zistili, akú rolu hrajú smartfóny v našich životoch a či nám kazia alebo budujú vzťahy. Čo všetko sme ochotní obetovať len pre to, aby sme mohli stískať svoj smartfón naďalej v ruke?
Čoraz viac sme odkázaní na inteligentný telefón, ktorý sa stal našou predĺženou rukou. Chodí nám do stánku pre magazíny, nakupuje nám oblečenie a nosí košíky v obchode, či posiela pohľadnice k sviatkom. Takto strávi v tesnom kontakte s telefónom telo na telo až 85 % Európanov počas aspoň piatich hodín denne.
Na základe strohých dát z prieskumu nemôžeme jasne určiť, či sme alebo nie sme závislí, no takmer polovica opýtaných (42 %) považuje samých seba za skôr závislých alebo dokonca úplne závislých na telefóne.
Čoho sme ochotní sa vzdať?
Silná naviazanosť sa prejavuje aj v obetiach, ktoré sme ochotní položiť na oltár moderných komunikačných technológií.
Zo skúmaných vecí by sa priemerný Európan nemal problém vzdať sladkostí. V prospech smartfónu tak odpovedalo 68 % opýtaných. Najmenší problém so sladkosťami by mali Dáni a najväčší Gréci, asi kvôli tradičnej pochúťke baklave.
Neprehliadnite
Obyvatelia Dánska by prekvapivo rovnako ľahko vedeli prežiť aj bez alkoholu, čím nepotvrdili predsudky, ktoré máme voči severským krajinám. “Alkohol je tam výrazne drahší a ťažšie dostupný. Je teda vnímaný ako luxusná záležitosť a toho sa všeobecne vzdávame ako prvého. Smartfón bude pre Dánov pravdepodobne tak dôležitý ako jedlo alebo vzduch,” objasňuje sociologička Silvia Porubänová.
Najťažšie zo všetkých opýtaných európskych krajín by sa vzdával alkoholických nápojov český národ. Našich najbližších susedov však nemôžeme len preto označiť za alkoholikov. Odborníčka vysvetľuje, že “ísť na jedno” má aj iný význam, než len načerpať promile: “V Česku je kultúra pitia (nielen piva) skutočne vžitou hodnotou. Je súčasťou každodenných úkonov a konzumácia alkoholu tvorí kulisu individuálnych i spoločenských príbehov.”
So vzdaním sa TV setu mnohí otáľali viac, než to bolo v prípade sladkostí či nápojov pre dospelých. Európsky priemer (71 %) zdvihli Srbi, kde by sa až 76 % obyvateľov nebránilo odovzdaniu televízie. Dáni by sa však o to ťažšie vzdávali televízie, o čo ľahšie prišli o pochutiny či alkoholické nápoje. Ich ochota je na 62 percentách, čo je najnižšia hodnota v prieskume.
Spoločenský život a sex si nedáme vziať
V rebríčku toho, čo by sme za telefón za žiadnu cenu nevymenili, vedie sex a intimita, ku ktorým sa prihlásilo až 76 % opýtaných. V tejto oblasti sa však jednotlivé krajiny nezhodujú. Temperamentní Gréci a horkokrvní Maďari povedali jasné nie telefónu v 89 percentách prípadov. Dáni tvorili opozíciu s len 57 percentami opýtaných.
Zaujímavé vysvetlenie priniesla sociologička, podľa ktorej sú južanské národy síce otvorenejšie, no tiež viac zviazané konvenciami a náboženstvom. Liberálni severania si vedia jednoznačnejšie vypýtať to, po čom túžia aj prostredníctvom telefónu.
Ďalšia oblasť, v ktorej sa Európa rozdelila, je chodenie na rande. Dáni a Rakúšania by radšej sedeli doma s telefónom, než sa chystali na schôdzku. S tým ale zásadne nesúhlasia Rumuni, kde by len desatina obyvateľstva vystriedala randenie za ťukanie do mobilu. Česká republika sa tiež nachádza v tejto oblasti na povážlivých 44 percentách, ktorým by neprekážalo ostať doma.
Prieskum z januára 2018, ktorý spracovala pre Huawei spoločnosť Ipsos, zahŕňa viac než 6-tisíc respondentov z 12 krajín strednej a východnej Európy. Zapojili sa: Dánsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko.
