Vedci z University of Bristol prišli so zaujímavým riešením. Podarilo sa im totiž vyrobiť diamant a nie len hocijaký. Ich diamant začal púť ako rádioaktívny odpad, ktorý po novom dokáže generovať energiu.
Jadrové elektrárne vyrábajú elektrinu za pomoci procesu zvanom jadrové štiepenie. V ňom sa atómy rádioaktívneho uránu otvárajú ako vlašské orechy, čo generuje teplo. Toto teplo potom zohrieva a vyparuje vodu, ktorá roztáča obrovské turbíny generujúce elektrinu.
Veľkou nevýhodou tohto procesoru je fakt, že urán ostáva rádioaktívny aj po štiepení, a teda odpad, ktorý zo štiepenia vznikne je stále nebezpečný. Preto ho musia uschovať v obale z grafitu. A to môže chvíľu trvať. Polčas rozpadu uránu je plus-mínus 5 730 rokov, takže chvíľu tam uložený musí ostať.
Vedci prišli na to, ako tento rádioaktívny grafit využiť. Prišli na to, že ho stačí zohriať aby svoju rádioaktivitu vypúšťal v plynnej forme. Plyn následne odsajú a pri ešte vyššej teplote a nižšom tlaku stlačia čím vyrobia svoje vlastné diamanty.
Keď tieto diamanty umiestnili do rádioaktívneho poľa, vyrobili malý elektrický prúd. Bolo to veľmi zaujímavé, tak tento rádioaktívny diamant zobrali a vložili ho do nerádioaktívneho diamantu. Výsledok? Ešte viac elektriny a takmer 100 % efektívnosť.
Diamantové batérie majú obrovský potenciál. Svoju silu strácajú neuveriteľne pomaly. Vďaka polčasu rozpadu vedci vedia zaručiť, že 50 % budú hlásiť v roku 7746, takže dávno po tom, než tu budeme my či naše pravnúčence.
Aplikovať by sa mohli v lietadlách, satelitoch či raketách, vďaka čomu by rôzne prístroje mohli fungovať podstatne dlhšie a spoľahlivejšie.
Nový objav zároveň prináša perfektné využitie pre odpad, ktorý je inak extrémne škodlivý. Len Spojené štáty ho za posledných 40 rokov zozbierali viac ako 84 250 ton.