Investovanie do kryptomien môže byť pre Slovákov v najbližších rokoch výrazne komplikovanejšie. Európska únia totiž hľadá nové zdroje príjmov do svojho rozpočtu, pričom pozornosť obrátila aj na trh s digitálnymi aktívami. V Bruseli sa diskutuje o opatreniach, ktoré by mohli zasiahnuť milióny investorov naprieč všetkými členskými krajinami, o čom svedčí aj jedna zásadná zmena, o ktorej mnohí používatelia kryptomenových búrz pravdepodobne nevedia.
Európsky parlament totiž medzi možné nové zdroje financovania rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 zaradil aj zdanenie ziskov z kryptomien. Brusel zároveň preveruje, koľko peňazí by mohol získať zavedením osobitnej dane z kryptomenových transakcií.
EÚ môže zdaniť každý obchod s kryptomenami
Európska komisia v máji 2026 pripravila predbežné výpočty, v ktorých skúmala dve možnosti. Prvou je zavedenie 0,1-percentnej dane z hodnoty kryptomenových transakcií. Pri obchode za 1 000 eur by tak investor zaplatil jedno euro bez ohľadu na to, či na transakcii zarobil alebo prerobil. Podľa analýzy viedenského ekonomického inštitútu wiiw, ktorá vychádza z výpočtov Komisie, by tento model mohol priniesť približne 3 až 4 miliardy eur ročne. Ide však iba o hrubý odhad založený na dostupných údajoch o obchodovaní, nie o garantovaný výnos.
Druhou možnosťou je jednotné zdanenie kapitálových ziskov z kryptomien. Odhadované príjmy členských štátov by pri rôznych sadzbách mohli predstavovať 1 až 2,4 miliardy eur ročne. Problémom však je, že jednotlivé krajiny dnes kryptomeny zdaňujú odlišne. Pred zavedením spoločného systému by preto bolo potrebné pravidlá zjednotiť. Žiadna z týchto daní však zatiaľ nebola schválená, komisia ju nepredložila ako súčasť pôvodného balíka nových rozpočtových príjmov. Európsky parlament však požaduje preskúmanie alternatív pre prípad, že členské štáty odmietnu niektoré navrhované opatrenia.
Burzy už zbierajú údaje o Slovákoch
Od 1. januára 2026 platí európska smernica DAC8, ktorú Slovensko prenieslo do svojich zákonov. Poskytovatelia kryptomenových služieb musia identifikovať používateľov, overovať ich daňovú rezidenciu a evidovať údaje o uskutočnených transakciách. Podľa Finančnej správy SR sa povinnosti týkajú nových aj existujúcich zákazníkov. Ak totiž používateľ neposkytne požadované údaje ani po opakovanej výzve, poskytovateľ mu musí zabrániť vo vykonávaní transakcií, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť. Prvé údaje za rok 2026 musia slovenské oznamujúce subjekty odovzdať najneskôr 31. mája 2027.
Finančná správa si ich následne bude vymieňať s daňovými úradmi ostatných členských štátov. Prvá cezhraničná výmena má prebehnúť do konca septembra 2027. Oznamovanie zahŕňa najmä identifikačné údaje a súhrnné hodnoty obchodov podľa jednotlivých kryptoaktív.
Európski lídri o budúcom rozpočte rokovali aj na samite 15. a 16. októbra, k definitívnej dohode však nedospeli. Predseda Európskej rady António Costa má pokračovať v rokovaniach s cieľom dosiahnuť kompromis ešte do konca roka 2026. Zavedenie nového vlastného zdroja príjmov EÚ by si vyžadovalo jednomyseľné rozhodnutie členských štátov a následné schválenie podľa ich vnútroštátnych pravidiel.
