Nitra rozšírila zóny s maximálnou povolenou rýchlosťou 30 km/h. Obmedzenie sa od tohto mesiaca vzťahuje na vyše dvadsiatku ulíc v centre mesta, pričom v užšom centre bola zóna 30 zavedená už tri roky dozadu, píše Nitralive.
De facto ide o pokračovanie známeho trendu, s ktorým sa tak čoraz viac stretávame hlavne v mestách, a to nielen na Slovensku. Samosprávy v urbanizovaných prostrediach znižujú maximálnu povolenú rýchlosť, hlavne kvôli bezpečnosti, no aj kvôli hluku a všeobecnej kvalite života.
Čo sa mení a kde
Základná zóna 30 v Nitre doposiaľ pokrývala ulice ako Ďurková, Jesenského či Mostná. Teraz sa rozšírila o ďalšie ulice Starého mesta.
Aktuálne sa zóna 30 vzťahuje na ulice Vodná, Koceľova, Priehradná, Nová, Vikárska, Ďurková, Mostná, Farská, Podzámska, Parkové nábrežie, Na Predmostí, Jesenského, Kmeťkova, Fraňa Mojtu, Kúpeľná, B. Nemcovej, Starý Rínok, Sládkovičova, A. Šulgana, Hodálova, Piaristická, Palánok, J. Vuruma a Mariánska.
Na vstupoch do nových zón je ešte potrebné doplniť vodorovné dopravné značenie. „Po novom sa všetko sprehľadnilo a zóny s tridsiatkou sa rozšírili o ďalšie ulice centrálnej mestskej zóny,“ uviedol hovorca mesta Tomáš Holúbek podľa denníka Regióny, ktorý sa odvoláva na agentúru TASR.
Prečo práve 30-ka?
Mnohých vodičov to možno nahnevá, no dôvody pre zavedenie, respektíve rozšírenie zón s 30-kou ako rýchlostným limitom sú podložené štatistikami a výskummi.
Holúbek ich zhrnul do niekoľkých bodov: zvýšenie bezpečnosti chodcov, zníženie hlučnosti a prašnosti, pokles nehodovosti a celkové zlepšenie kvality života obyvateľov.
Kľúčovým argumentom je fyzika nárazu: „Pri strete s vozidlom pri rýchlosti 30 km/h prežije nehodu až 90 percent chodcov. Pri rýchlosti 50 km/h prežije nehodu iba 20 percent chodcov a zvyšok má doživotné ťažké ujmy na zdraví,“ uviedol.
Tieto čísla potvrdzujú aj štatistiky mimo Slovenska. Napríklad talianské mesto Bologna zaviedlo rozsiahle zóny 30 kombinované s úpravou verejného priestoru, na čo zaznamenalo pokles vážnych dopravných zranení o 30 percent. V roku zavedenia opatrení neprišiel v centre Bologne o život ani jeden chodec, čo bol historicky prvý takýto výsledok.
Brusel po zavedení zón 30 v kombinácii s ďalšími opatreniami zaznamenal nielen pokles nehodovosti, ale aj zníženie celkového využívania a dokonca vlastníctva áut.
Širší trend aj na Slovensku
Nitra rozšírením zón 30 v podstate nabieha na trend, ktorý sa postupne šíri po celom Slovensku. Trnava má zónu 30 v celom centre mesta aj ďalších lokalitách a plánuje ďalšie rozšírenie v rezidenčných štvrtiach. Trenčín dlhodobo buduje sieť zón 30 v obytných uliciach, pričom tranzitné a zberné ťahy zostávajú pri limite 50 km/h.
Neprehliadnite
Bratislava má zóny 30 automaticky zavedené vo všetkých oblastiach regulovaných systémom parkovacej politiky PAAS. Košice majú v strategickom dopravnom pláne zámer rozšíriť tridsiatku takmer na celé mesto.
V európskom kontexte Európska rada pre bezpečnosť dopravy (ETSC) dlhodobo odporúča zavedenie plošného limitu 30 km/h v mestských oblastiach, pričom tento krok už urobili Paríž, Brusel, Bilbao, Bologna a desiatky ďalších európskych miest.
Aké to má výhody?
Prínosy sú hlavne, ale určite nie iba bezpečnostné. Nižšia rýchlosť priamo znižuje mieru hluku. Už pri poklese z 50 na 30 km/h klesá hlučnosť vozidiel o 3 až 4 decibely, čo je merateľný rozdiel pre obyvateľov, ktorí bývajú pri či na frekventovaných uliciach.
Nižšia rýchlosť zároveň znižuje produkciu jemných prachových častíc z opotrebenia bŕzd a pneumatík. Zlepšujú sa aj podmienky pre chodcov a cyklistov. Je to logické. Vodič, ktorý ide rýchlosťou 30 km/h má výrazne kratšiu brzdnú dráhu a chodec či cyklista to fyzicky vníma ako bezpečnejší priestor.
Výskumy z európskych miest ukazujú, že tento pocit bezpečnosti zvyšuje záujem ľudí pohybovať sa v centre peši alebo na bicykli, čo znižuje celkové dopravné zaťaženie.
Šíri sa aj kritika
Samozrejme, nie každý s rozširovaním takto rýchlostne obmedzených zón súhlasí. Časť vodičov sa obáva, že sa im predĺži cestovanie a zhorší sa priepustnosť ulíc. Dopravní experti však upozorňujú, že pri krátkom jazdení v centrách miest je časový rozdiel medzi 30 a 50 km/h v rádoch pár až desiatok sekúnd, nie minút.
Kľúčovým problémom však zostáva spôsob vymáhania. Bez radarov a dôslednej kontroly majú vodiči tendenciu zóny 30 ignorovať. Nitra teda taktiež bude musieť zabezpečiť nielen doplnenie vodorovného značenia, ale aj pravidelnú kontrolu dodržiavania nového limitu, čo si môže pýtať extra výdavky.
Tak či onak, pre vodičov platí niekoľko praktických pravidiel. Limit 30 km/h platí na všetkých cestách v rámci zóny od značky Zóna 30 až po značku Koniec zóny, teda nie iba na niektorých uliciach. Platnosť obmedzenia taktiež neukončuje križovatka ani koniec obce. Vodič je povinný zistiť, či sa nachádza v zóne, a prispôsobiť tomu jazdu.
Porušenie limitu sa postihuje rovnako ako každé iné prekročenie rýchlosti. Mestská polícia v niekoľkých slovenských mestách, napríklad v Galante, už uskutočnila cielené radarové kontroly v zónach 30 a zaznamenala viaceré porušenia zo strany časti vodičov.
Čo ďalšie Nitra plánuje?
Rozšírenie zón 30 je súčasťou dlhodobejšej snahy o premenu centra mesta. Radnica v uplynulých rokoch investovala do skvalitňovania chodníkov, opravy priestranstiev a budovania lepšej infraštruktúry pre nemotorových účastníkov dopravy.
Zóna 30 v tomto kontexte dáva celkom konkrétny signál, že centrum mesta patrí predovšetkým ľuďom, nie autám. Tento prístup kopíruje filozofiu takzvaného upokojenia dopravy, ktorá sa v urbanistickej praxi presadila v posledných dvoch desaťročiach a dnes je súčasťou dopravnej politiky väčšiny progresívnych európskych miest.
