Firmy, ktoré sa snažia nahrádzať zamestnancov fiktívnymi živnostníkmi, čelia od začiatku roka 2026 oveľa tvrdšiemu postihu. Minimálna pokuta za jedného takto zamestnaného človeka stúpla z 2 000 na 4 000 eur. Ak ide o systémové porušenie, teda o viacerých ľudí naraz, sankcia štartuje na 8 000 eurách, pričom horný limit zostáva na úrovni 200 000 eur.
Štát týmto krokom jasne naznačuje, že pokuty už nechce nastavovať len symbolicky. Cieľom je zasiahnuť firmy, ktoré obchádzajú klasický pracovný pomer a znižujú si náklady na odvody aj povinnosti voči pracovníkom. Práve takéto praktiky patria medzi dôvody, prečo sa do pravidiel opäť výraznejšie zasiahlo.
Sprísnenie je súčasťou širších opatrení, ktorými sa má obmedziť vyhýbanie sa štandardnému zamestnávaniu. V praxi to znamená, že firmy už nebudú môcť rátať s tým, že aj pri odhalení zaplatia len relatívne nízku cenu za risk, ktorý podstúpili.
Pracovný čas už nerozhoduje
Jednou z najdôležitejších zmien je úprava definície závislej práce v Zákonníku práce. Od januára 2026 už neplatí podmienka, že práca musí prebiehať v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. To je zásadná novinka, pretože práve na tomto argumente si časť firiem stavala obranu.
Ak jeho činnosť napĺňa základné znaky závislej práce, inšpekcia ju môže vyhodnotiť ako štandardný pracovný pomer bez ohľadu na to, ako je vzťah formálne nastavený.
Rozhodujúce je najmä to, či človek pracuje osobne, vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene. Ak sa tieto znaky naplnia, označenie „živnostník“ už nemusí nič zachrániť.
Ako inšpektori posudzujú fiktívnu živnosť
Inšpektori sledujú aj širšie okolnosti, ktoré ukazujú, či človek skutočne podniká, alebo len na papieri nahrádza bežného zamestnanca. Pod drobnohľadom je napríklad to, či má viac klientov, vlastné vybavenie alebo vlastnú podnikateľskú aktivitu.
Za rizikové sa považuje najmä to, ak pracovník funguje len pre jedného klienta, nemá vlastné priestory, nástroje, softvér či iné vybavenie a zároveň pracuje pod priamym dohľadom nadriadeného. Dôležité je aj to, či môže byť zastúpený inou osobou a či reálne znáša náklady na podnikanie.
Ak človek nemá vlastnú prezentáciu, nevedie si účtovníctvo, nevynakladá žiadne typické podnikateľské výdavky a v praxi len plní pokyny jednej firmy, jeho postavenie sa môže veľmi ľahko prekvalifikovať. Naopak, skutočný živnostník má väčšiu samostatnosť, viacerých klientov a o spôsobe práce rozhoduje vo výrazne väčšej miere sám.
Pokuty môžu byť pre firmu devastačné
Pri jednom fiktívnom živnostníkovi už minimálna sankcia nie je zanedbateľná. Ešte horšie to však vyzerá pri systémovom porušení, keď firma takto nastaví vzťahy s viacerými ľuďmi. V takom prípade sa už aj po prípadnom znížení pri rýchlej úhrade pohybujú sankcie v tisícoch eur.
Práve preto môžu byť nové pokuty pre malé a stredné firmy mimoriadne bolestivé. Ak podnik dlhodobo fungoval na modeli, ktorý stál na fiktívnych živnostiach, po kontrole sa môže veľmi rýchlo dostať do vážnych problémov. Štát tým vysiela jasný odkaz, že obchádzanie pracovného práva už nechce tolerovať za cenu nízkych sankcií.
