Internet si mnohí predstavujú ako niečo nehmotné a všadeprítomné, no jeho chrbtica je prekvapivo fyzická a zraniteľná. Pod hladinou Červeného mora sa nachádzajú podmorské optické káble, ktoré spájajú Európu, Áziu a Afriku a cez ktoré preteká obrovské množstvo svetových dát. Podľa zatiaľ nepotvrdených informácií zazneli aj hrozby, že by Irán mohol tieto káble poškodiť. Ak by sa to stalo, dôsledky by ďaleko presiahli región Blízkeho východu.
Nešlo by len o pomalší internet alebo občasné výpadky. V hre sú cloudové služby, bankové transakcie, dátové centrá aj fungovanie firiem, ktoré dnes stoja na nepretržitom prenose dát. Červené more je totiž jedným z najdôležitejších bodov celej digitálnej infraštruktúry.
Internet na dne morí
Hoci sa internet často spája so satelitmi, realita je iná. Drvivá väčšina globálnej dátovej prevádzky tečie cez optické káble položené na dne oceánov a morí. Práve Červené more patrí medzi najcitlivejšie uzly tejto siete.
Cez túto oblasť vedie približne 17 kľúčových káblov a práve tadiaľ prechádza asi 17 až 30 percent svetovej internetovej prevádzky. Dátové trasy spájajú Európu s Áziou aj Blízkym východom a zabezpečujú všetko od videohovorov až po prevádzku veľkých cloudových platforiem.
Ak by tieto spojenia vypadli, nešlo by o lokálny problém. Dotklo by sa to služieb, ktoré dnes ľudia a firmy používajú úplne automaticky, bez toho, aby vôbec rozmýšľali, po akej trase ich dáta putujú.
Čo by sa stalo, ak by ich naozaj poškodili
Predstava, že by internet z ničoho nič úplne prestal fungovať, v tomto prípade nezodpovedá skutočnosti. Moderná sieť je navrhnutá tak, aby vedela časť problémov obísť. Má však svoje limity a pri takomto zásahu by ich bolo cítiť veľmi rýchlo.
Prvým dôsledkom by bola extrémna latencia, teda výrazné oneskorenie. Dáta by museli cestovať omnoho dlhšími trasami, napríklad cez Atlantik a Pacifik, aby sa dostali z Ázie do Európy. Bežný používateľ by si to všimol pri pomalšom načítavaní služieb, no pre burzové systémy alebo online hranie by to bol oveľa väčší problém.
Druhým rizikom by bol tlak na cloudové služby. Veľké technologické firmy majú v regióne Perzského zálivu rozsiahle dátové a AI centrá. Ak by sa narušila ich konektivita smerom do Európy, problémy by sa mohli prejaviť aj pri službách, ktoré firmy používajú každý deň.
Tretím dôsledkom by bol ekonomický otras. Na týchto kábloch závisia finančné transakcie v hodnote biliónov dolárov denne. Pri takomto systéme znamená každá sekunda výpadku reálnu finančnú škodu.
Oprava v ohni, technologická nočná mora
Najväčší problém by pritom nebol len v samotnom prerušení káblov, ale v ich oprave. Pokládku a údržbu v tejto oblasti zabezpečujú špecializované firmy a lode, ktoré už teraz narážajú na obmedzenia súvisiace s konfliktom. Francúzska spoločnosť Alcatel Submarine Networks už vyhlásila tzv. stav vyššej moci (force majeure) a jej loď Ile De Batz je v blízkosti konfliktnej zóny fakticky paralyzovaná.
Aj za ideálnych podmienok je oprava podmorského kábla náročná operácia. Poškodené konce treba nájsť, vytiahnuť z veľkej hĺbky, v čistom prostredí znovu spojiť a následne kábel uložiť späť. V oblasti, kde hrozia raketové útoky alebo drony, je takýto zásah bez vojenskej eskorty prakticky nemožný.
A práve tam sa celý problém ešte viac zhoršuje. Oprava by nebola len technickou operáciou, ale aj bezpečnostným rizikom, ktoré by mohlo konflikt ešte ďalej eskalovať.
Poučenie pre budúcnosť, potrebujeme vesmír
Táto situácia znovu ukazuje, aké riskantné je spoliehať sa na tenké sklenené vlákna položené na dne morí ako na jedinú skutočnú chrbticu internetu. Čoraz hlasnejšie sa preto hovorí o potrebe diverzifikácie.
Jednou z možností je satelitný internet. Systémy ako Starlink od SpaceX alebo Kuiper od Amazonu môžu slúžiť ako záloha, no ich kapacita je zatiaľ stále ďaleko od toho, čo zvládnu podmorské optické káble.
Ďalšou možnosťou sú arktické trasy. Existujú projekty, ktoré počítajú s vedením káblov severnou cestou mimo konfliktov na Blízkom východe. Problém je v tom, že ide o technicky aj finančne mimoriadne náročné riešenie.
