Presne pred 65 rokmi sa svet pozeral na nebo inak než dovtedy. Jurij Gagarin sa stal prvým človekom, ktorý sa dostal do vesmíru a obletel Zem. To, čo dnes pôsobí ako pevná súčasť dejín kozmonautiky, bolo vtedy krokom do úplného neznáma. Nikto si nemohol byť istý, ako ľudské telo zareaguje na beztiažový stav, ani či sa pilot zo svojej misie vôbec vráti živý.
Gagarin odštartoval 12. apríla 1961 z Bajkonuru ako 27-ročný sovietsky pilot. Let na palube Vostoku 1 trval 108 minút a počas tejto doby loď raz obletela Zem. Z dnešného pohľadu šlo o krátku misiu, no v tom čase mala obrovský význam. Ľudstvo prvýkrát fyzicky prekročilo hranicu, ktorá dovtedy patrila len do vízií vedcov a spisovateľov.
Gagarin nebol len pilotom jednej misie. V jednej chvíli sa z neho stal symbol technologického pokroku, politického súperenia aj ľudskej odvahy. Sovietsky zväz jeho úspech okamžite využil ako dôkaz vlastnej vedeckej a technickej prevahy v pretekoch so Spojenými štátmi.
Let, ktorý zmenil vesmírne preteky
Gagarinov úspech mal okamžitý dopad aj na ďalší vývoj vesmírnych pretekov. Američania pochopili, že za Sovietmi zaostávajú, a tlak na vlastný pilotovaný program výrazne narástol. Práve z tejto atmosféry sa neskôr zrodili ambície, ktoré viedli až k programu Apollo a pristátiu na Mesiaci.
Jurij Gagarin sa po návrate stal celosvetovou ikonou. Jeho meno dodnes patrí medzi najznámejšie v dejinách kozmonautiky. Jurij Gagarin tragicky zahynul pri testovacom lete v roku 1968.
