Výpadok elektriny dokáže v priebehu sekúnd vyradiť platobné terminály, bankomaty aj internetové bankovníctvo. Viaceré európske centrálne banky preto odporúčajú občanom držať doma hotovostnú rezervu, ktorá pokryje aspoň týždenné výdavky.
Bezkontaktné platby, digitálne peňaženky a okamžité prevody vytvorili ilúziu, že fyzické peniaze stratili zmysel. Stačí však rozsiahlejší výpadok elektrickej energie alebo cielený útok na bankovú infraštruktúru a celý digitálny platobný ekosystém prestane fungovať. Skúsenosti z viacerých európskych krajín to v posledných mesiacoch potvrdili.
Paríž, Praha, Madrid
Keď v novembri zasiahla Paríž rozsiahla porucha energetickej siete, dôsledky pocítilo celé mesto. Metro ostalo stáť, ľudia uviazli vo výťahoch, letiská zachvátil chaos. Najciteľnejší dopad sa však prejavil pri bežných nákupoch. Platobné terminály bez elektriny nefungujú, rovnako ako internetové pripojenie potrebné na autorizáciu transakcií. V obchodoch sa tvorili dlhé rady, no zaplatiť dokázali len zákazníci s hotovosťou.
Podobné situácie zažili aj Praha a Madrid. Aj niekoľkominútový výpadok dokáže odstrihnúť ľudí od ich vlastných peňazí na účtoch, pretože celý reťazec od pokladne cez terminál až po bankový server závisí od neprerušeného napájania a dátového spojenia. Práve tieto incidenty prinútili finančné inštitúcie otvoriť tému, ktorú predtým riešili len okrajovo.
Odporúčania centrálnych bánk
Holandská centrálna banka odporúča domácnostiam udržiavať hotovostnú rezervu vo výške 200 až 500 eur. Táto suma by podľa nej mala pokryť základné potreby priemernej rodiny počas jedného týždňa. Švédsko, krajina patriaca medzi lídrov bezhotovostného platobného styku, odporúča držať doma minimálne 170 eur.
Bezpečnostní odborníci sú ešte opatrnejší. Podplukovník Dariusz Paździoch, expert na prežitie v krízových situáciách, hovorí o rezerve pokrývajúcej mesačné náklady domácnosti. V slovenských podmienkach by to podľa odhadov predstavovalo približne 800 až 1 500 eur, čo by umožnilo zvládnuť aj dlhšie trvajúcu krízu bez prístupu k digitálnym financiám.
Slovensko zatiaľ nič konkrétne neodporúča
Na Slovensku zatiaľ centrálna banka podobné odporúčanie nevydala. Slovensko, rovnako ako Poľsko, susedí s krajinou vo vojnovom konflikte. V prvých dňoch po vypuknutí vojny na Ukrajine sa pred bankomatmi na východnom Slovensku okamžite vytvárali dlhé rady. Ľudia sa obávali, či sa k svojim úsporám vôbec dostanú. Tá obava nebola iracionálna.
Slovenské orgány krízového riadenia dlhodobo pripomínajú dôležitosť takzvanej evakuačnej batožiny. Okrem trvanlivých potravín, pitnej vody, liekov a rádia na batérie by jej súčasťou mala byť aj hotovosť. Konkrétne v malých nominálnych hodnotách.
V krízovej situácii obchodník nemusí byť schopný vydať z päťdesiateurovej bankovky. Bankovky v hodnote päť, desať a dvadsať eur sú v takejto chvíli užitočnejšie než jedna bankovka s vysokou nominálnou hodnotou, pretože umožňujú platiť presnejšie a bez nutnosti vydávať.
Držanie peňazí v hotovosti mimo bankového účtu sa z pohľadu inflácie neoplatí. Hodnota takejto rezervy postupne kvôli inflácii klesá. Účelom domácej hotovostnej zásoby však nie je zhodnotenie majetku. Ide o bezpečnostnú poistku pre situácie, keď zlyhá infraštruktúra, na ktorej závisí celý digitálny platobný systém.
