Posádka misie Artemis II bezpečne pristála v Tichom oceáne po desaťdňovom lete, počas ktorého sa štyria astronauti dostali bližšie k Mesiacu než ktokoľvek v histórii kozmonautiky.
Kozmická loď Orion dopadla do vôd Pacifiku pri pobreží Kalifornie v sobotu 11. apríla skoro ráno stredoeurópskeho letného času. Na palube boli traja americkí astronauti, Victor Glover, Christina Kochová a Reid Wiseman, spolu s kanadským kolegom Jeremym Hansenom. Misia trvala desať dní a jej posádka sa stala prvými ľuďmi v blízkosti Mesiaca po vyše polstoročí.
Štart z mysu Canaveral
Cestu k Mesiacu odštartovala superťažká raketa Space Launch System, známa pod skratkou SLS. Táto nosná raketa vyniesla Orion z mysu Canaveral na Floride najprv na obežnú dráhu Zeme.
Odtiaľ sa loď vydala smerom k Mesiacu. SLS je v súčasnosti najvýkonnejšou raketou, ktorú NASA prevádzkuje na lety s ľudskou posádkou.
Trajektória v tvare osmičky
Misia sledovala dráhu pripomínajúcu osmičku, ktorá viedla okolo Zeme a Mesiaca. Počas letu posádka pozorovala aj odvrátenú stranu Mesiaca, teda hemisféru, ktorá je zo Zeme trvalo neviditeľná.
Celková vzdialenosť, ktorú Orion prekonal, presiahla 2,3 milióna kilometrov. Astronauti sa pritom ocitli vo vesmíre ďalej od Zeme než akýkoľvek človek pred nimi, čím prekonali doterajší rekord vzdialenosti pre pilotovaný let.
Návrat cez atmosféru za menej ako 15 minút
Pri návrate na Zem čelila loď Orion extrémnym teplotám. Vstup do atmosféry pri kozmických rýchlostiach generuje na povrchu kapsuly teploty v tisíckach stupňov Celzia, pred ktorými posádku chránil špeciálny tepelný štít.
NASA uviedla, že samotný prelet atmosférou trval menej ako 15 minút. Po spomalení a otvorení padákov Orion dopadol do Tichého oceánu neďaleko San Diega.
Záchranné operácie po pristátí
Na mieste dopadu už čakali špecializované záchranné tímy. Ich úlohou bolo pomôcť posádke bezpečne vystúpiť z kapsuly priamo na hladine oceánu. Astronautov následne prevzala námornná loď.
Z nej ich letecky prepravili do Johnsonovho vesmírneho strediska NASA v texaskom Houstone, kde absolvujú zdravotné vyšetrenia a debriefingy po návrate z hlbokého vesmíru.
Prvá ľudská posádka pri Mesiaci od roku 1972
Posledný raz sa ľudia dostali do blízkosti Mesiaca počas programu Apollo. Misia Artemis II tak po vyše 50 rokoch obnovila pilotované lety za nízku obežnú dráhu Zeme. Posádku tvorili štyria členovia. Victor Glover, Christina Kochová a Reid Wiseman zastupovali NASA, Jeremy Hansen bol prvým Kanaďanom na takejto misii. Zloženie posádky zároveň odrážalo medzinárodnú spoluprácu, keďže program Artemis zahŕňa aj Kanadskú vesmírnu agentúru ako partnera.
Kochová sa stala prvou ženou, ktorá letela k Mesiacu. Glover je zasa prvým černošským astronautom na takejto misii. Obaja tak rozšírili okruh ľudí, ktorí sa kedy dostali do takej vzdialenosti od našej planéty.
Loď Orion a jej tepelný štít
Kapsula Orion je navrhnutá práve pre lety do hlbokého vesmíru, teda za hranice nízkej obežnej dráhy. Kľúčovým prvkom je jej tepelný štít, najväčší svojho druhu. Pri návrate z Mesiaca loď vstupuje do atmosféry podstatne vyššou rýchlosťou než napríklad lode vracajúce sa z Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Štít musí odolať zodpovedajúco vyšším teplotám. Práve overenie tohto systému s ľudskou posádkou na palube patrilo medzi hlavné ciele misie Artemis II.
Pristátie v Tichom oceáne pri San Diegu potvrdilo, že Orion aj jeho ochranné systémy fungovali podľa plánu počas celého desaťdňového letu.
