Vodiči v Európskej únii prídu o jednu dôležitú „výhodu“, na ktorú sa dnes ešte dá spoliehať. Ak niekto dostane zákaz šoférovania v zahraničí za vážny priestupok, po novom by už nemal môcť bez problémov jazdiť doma ani v iných štátoch EÚ. Brusel totiž prijal pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby sa niektoré zákazy šoférovania prenášali naprieč celou úniou.
Doteraz boli pravidlá relatívne uvoľnené. Ak vodič prišiel o oprávnenie napríklad v Taliansku, zákaz sa spravidla týkal len územia tejto krajiny. V domovskom štáte a vo väčšine ďalších členských krajín mohol ďalej sadnúť za volant. Presne tento paradox chce Európska únia odstrániť.
Členské štáty musia novinku najprv zapracovať do vlastných predpisov a reálne sa majú uplatňovať od 26. novembra 2029.
Prečítajte si tiež
Nebude to platiť pri každom priestupku
Nový režim sa nebude týkať všetkých dopravných prehreškov. EÚ ho viaže len na vybrané závažné skutky, pri ktorých je riziko pre bezpečnosť na cestách najvyššia.
Patrí sem jazda pod vplyvom alkoholu, jazda pod vplyvom drog, vážne prekročenie rýchlosti a tiež prípady, keď porušenie dopravných pravidiel spôsobí smrť alebo ťažké zranenie inej osoby. Nejde teda o bežné drobné pokuty, ale o situácie, ktoré môžu mať veľmi vážne následky.
Nové pravidlá navyše nemajú automaticky dopadnúť na každý krátky zákaz. Cezhraničný prenos sa má spustiť pri zákazoch uložených aspoň na tri mesiace. Aj tu teda platí, že EÚ cieli hlavne na vážnejšie prípady.
Ako to má fungovať v praxi
Mechanizmus nebude úplne taký jednoduchý ako sa možno zdá. Krajina nebude môcť niekomu len tak „vypnúť“ vodičský preukaz v celej EÚ. Ísť má o systém vzájomného uznávania. Štát, v ktorom sa priestupok stal, oznámi zákaz štátu, ktorý vodičský preukaz vydal. Ten potom prijme opatrenia, aby mal zákaz účinok aj doma, a tým pádom aj v širšom európskom priestore.
EÚ však ponechala aj priestor na výnimky. Napríklad pri prekročení rýchlosti môže štát, ktorý vodičský preukaz vydal, odmietnuť preniesť zákaz, ak šlo o prekročenie o menej než 50 km/h podľa jeho vlastných pravidiel. V praxi to znamená, že systém nebude úplne bezvýhradný a pri niektorých situáciách ešte stále zohľadní rozdiely medzi národnými zákonmi.
