Mexiko zavádza nečakane tvrdé pravidlá týkajúce sa fungovania mobilných služieb. Každé aktívne telefónne číslo má byť po novom jednoznačne priradené ku konkrétnej osobe, a to bez ohľadu na to, či ide o predplatenú kartu, paušál, klasickú SIM alebo eSIM. Nový režim sa teda netýka len ľudí, ktorí si budú kupovať nové číslo, ale aj všetkých existujúcich používateľov, píše ID Tech.
Lehota je pritom taktiež nastavená prísne. Držitelia už aktívnych liniek musia registráciu biometrických údajov dokončiť do 30. júna 2026, pričom už od 1. júla majú byť neoverené čísla zablokované, upozorňuje Mobile ID World. Pri nových linkách aktivovaných po 9. januári 2026 platí 30-dňová lehota od aktivácie.
Výsledkom je teda definitívny koniec anonymných predplatených SIM kariet, ktoré boli v Mexiku doteraz bežne dostupné.
Kód CURP a biometrická registrácia
Formálne sa celý systém opiera o identifikačný kód CURP, teda mexický Jednotný identifikačný kód obyvateľstva. V praxi sa však z neho stáva súčasť širšej digitálnej identity prepojenej s biometrickým overovaním.
Po novom platí, že každý, kto chce mať v Mexiku aktívne telefónne číslo, musí predložiť CURP spolu s platným dokladom totožnosti a vstúpiť do systému, ktorý je naviazaný na biometricky overené údaje.
Samotná verzia CURP Biométrica pritom zhromažďuje oveľa viac informácií, než len meno a číslo. Podľa dodaného textu aj odborných biometrických portálov ide o systém, ktorý prepája osobné údaje s fotografiou, elektronickým podpisom, QR kódom a biometrickými záznamami vedenými v národnom registri, uvádza portál Biometric Update.
Poniektoré zdroje spomínajú dokonca aj všetky odtlačky prstov a sken dúhovky. Niet sa teda čo čudovať, že práve rozsah zbieraných údajov je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa celá reforma stretáva s obrovským odporom.
Vláda sa oháňa bezpečnosťou
Oficiálne zdôvodnenie je také isté ako v de facto všetkých krajinách, ktoré sa rozhodli sprísniť registráciu SIM kariet. Konkrétne Mexiko tvrdí, že anonymné čísla zneužívajú podvodníci, vydierači, únoscovia alebo organizovaný zločin a že naviazanie čísla na identitu sťaží páchanie trestnej činnosti.
V mexickom kontexte to znie však aj znie celkom presvedčivo, pretože krajina dlhodobo bojuje s vysokou kriminalitou a telefonické podvody či vydieranie patria medzi časté problémy.
Tiež treba podotknúť. že na papieri teda dáva logiku aj systém ako taký. Ak každé číslo patrí overenej osobe, štát a operátori môžu rýchlejšie identifikovať, kto za komunikáciou stojí. Problém je, že podobný mechanizmus neposilňuje len vyšetrovanie trestných činov, ale tiež vytvára pevné prepojenie identity, komunikácie a pohybu užívateľov.
Kritici hovoria o masovom dohľade
Na druhej strane, logiku dávajú aj obavy občanov a viacerých expertov. Keď totiž štát prepojí telefónne číslo s centrálnym biometrickým registrom, vzniká infraštruktúra, v ktorej je možné presnejšie sledovať, kto s kým komunikuje, kedy, ako často a z akého miesta. To je veľký rozdiel oproti rozsahu údajov, ktoré bežne zbierajú mobilní operátori.
Neprehliadnite
Citlivé je to najmä v prípade skupín, ktoré anonymitu nepotrebujú kvôli pohodliu, ale kvôli bezpečnosti. Príkladom sú obete domáceho násilia, novinári, aktivisti či ľudia v konfliktných komunitách, pre ktorých môže anonymná alebo ťažšie vystopovateľná komunikácia znamenať praktickú ochranu. Podľa dostupných správ pritom vláda zatiaľ neoznámila žiadne systémové výnimky pre tieto skupiny.
Kontroverzie ešte pred spustením
Obavám z narušenia súkromia pritom určite nepomáha skutočnosť, že hoci systém ešte oficiálne nenabehol, už sa objavili prvé problémy, a to pri samotnom CURP Biométrica.
Thomson Reuters upozorňuje, že reforma mala od začiatku mnohých hlasných kritikov, ktorí spochybňovali pripravenosť štátu, právny základ aj praktickú ochranu tak citlivých údajov. Opomenúť tiež nemožno rozhodnutie súdu v štáte Yucatán, ktorý program ešte v septembri 2025 pozastavil práve kvôli obavám o ochranu súkromia.
Federálna vláda však v projekte pokračovala ďalej a v roku 2026 ho začala využívať ako centrálny identifikačný prvok pre viacero služieb. Mobilné čísla sú teda len časťou širšieho trendu.
Rovnaká biometrická identita sa má potom používať aj pri bankách, daňových úradoch, pasoch, sociálnych programoch či ďalších administratívnych úkonoch.
Z pohľadu štátu je to budovanie jednotného systému. Z pohľadu kritikov ide o nebezpečnú koncentráciu dát, pri ktorej sa jeden únik alebo zneužitie môže dotknúť prakticky celej digitálnej existencie človeka.
Mexiko nie je prvé
Ako sme naznačili vyššie, Mexiko nie je jedinou krajinou, ktorá sa rozhodla pre striktnejší dohľad nad SIM kartami. Podobné modely už zaviedli alebo testovali aj India, Nigéria či Tanzánia, kde sa registrácia SIM kariet prepojila s národnými identifikačnými systémami a v niektorých prípadoch aj s biometrikou.
Tieto krajiny sa často odvolávali na rovnaký argument, teda boj proti kriminalite, podvodom a anonymným komunikačným kanálom. Skúsenosti z týchto trhov pritom potvrdzujú, že výsledkom nie je len väčší poriadok v evidencii. Je ním aj silnejšia závislosť občanov od štátu, komplikácie pre ľudí bez dokladov alebo pre zraniteľné skupiny a tiež väčší priestor pre sledovanie.
Problémom ale rozhodne nie je len ideológia. Bežný používateľ možno nebude riešiť aktivistov, ale pocíti praktické dôsledky novej povinnosti.
Kto si registráciu nestihne vybaviť načas, o linku príde alebo mu bude pozastavená. Kto sa nechce deliť o ďalšie citlivé údaje so štátom, nebude mať jednoduchú alternatívu. A kto sa obáva únikov databáz, bude mať ďalší dôvod na obavy o súkromie, pretože biometrické údaje nie sú heslo, ktoré si možno v prípade úniku jednoducho zmeniť.
Práve v tom spočíva najväčší rozdiel medzi klasickou identifikáciou a biometrickým režimom. Ak niekde unikne číslo občianskeho preukazu, dá sa vymeniť. Pre odtlačky prstov alebo iné biometrické charakteristiky takáto možnosť neexistuje. Preto je pri takýchto systémoch vždy dôležitá nielen zákonnosť, ale aj praktická úroveň ochrany dát, transparentnosť a kontrola nad tým, kto k údajom pristupuje.
