Smartfóny aj počítače sú úžasné v tom, že ich môže každý používať podľa vlastného uváženia. To zahŕňa aj široké palety možností prispôsobenia, ktoré dnes máme k dispozícii na azda každom jednom operačnom systéme, dokonca aj na iOS. A hoci zvyčajne platí, že vizuálne prispôsobenie je len vec vkusu, niekde platí, že to môže mať aj funkčný či zdravotný benefit. Obzvlášť to platí pri odvekom súboji tmavého a svetlého režimu.
Hlavne tmavý režim zažíva v posledných rokoch obrovský boom. A niet sa čo čudovať. Webové stránky, používateľské rozhrania, všetko bolo dlhé roky vo formáte “čierne na bielom” (čierny text, biely podklad). Pre ľudí je to jednoducho prirodzené. Predsa len keď píšete na papier, neryjete bielym perom do čierneho papiera, no nie?
Displeje sa dlhodobo riadili práve týmto zaužívaným zvykom. Časom sa ale zistilo, že displeje nie sú ako papier. Sú to pixely, ktoré svietia. To je mimoriadne dôležitý odlišujúci faktor. Prečo? Svetlo, ktoré displeje vyžarujú, dráždi náš zrak a pri dlhodobom užívaní mu môže dokonca škodiť. Sami si vyskúšajte večer ľahnúť, chvíľku ležať v tme a potom zapnúť telefón. Garantujeme vám, že sa budete “sliepňať“ oveľa viac, než keby si napríklad otvoríte knižku.
A tým sa priamo k dostávame k tej zásadnej otázke: ktorý režim je lepší? Z posledných viet predošlého odseku vám zrejme prišiel na um tmavý režim, no ešte predtým, než vyvodíme definitívny záver, treba zohľadniť pár skutočností. Nie je to totiž iba o jednom konkrétnom scenári.
Jedni nedajú dopustiť na tmavé pozadie s bielym textom, druhí považujú svetlý režim za jediný správny štandard. No kým sa táto debata zvyčajne odohráva len na úrovni estetiky a osobného vkusu, hlbšie sa skrývajú konkrétne vedecké zistenia, technické fakty a áno, aj zdravotné súvislosti.
A tie hovoria celkom jasne. Odpoveď na otázku, ktorý režim je lepší, závisí od toho, čo robíte, na akom zariadení a v akom prostredí.
Nie je displej ako displej
Než sa však pustíme do konkrétnych zariadení a situácií, je dôležité pochopiť jeden základný technický princíp, ktorý zásadne ovplyvňuje celú diskusiu. Tým je typ displeja. Práve od neho sa odvíja, či má tmavý režim zmysel nielen z pohľadu pohodlia, ale aj z pohľadu zdravia či dokonca spotreby energie.
Moderné smartfóny využívajú prevažne OLED alebo AMOLED displeje, pri ktorých každý pixel svieti samostatne. Keď je pixel čierny, jednoducho nesvieti, čo znamená priamu úsporu energie. LCD displeje, ktoré nájdeme v lacnejších telefónoch, tabletoch aj väčšine počítačových monitorov, fungujú inak. Majú konštantné podsvietenie, ktoré svieti bez ohľadu na to, či je na obrazovke tmavý alebo svetlý obsah. Z tohto dôvodu tmavý režim na LCD displeji batériu ani spotrebu elektriny vôbec neovplyvňuje.
Na OLED smartfóne má tmavý režim merateľný energetický prínos. Na bežnom LCD monitore ide výhradne o otázku pohodlia a zdravia očí, nič viac.
Koľko batérie dokáže tmavý režim ušetriť?
Na smartfónoch s OLED displejom je výhoda tmavého režimu v oblasti spotreby energie celkom podrobne zdokumentovaná. Výskumníci z Purdue University zistili, že prepnutie zo svetlého do tmavého režimu pri maximálnom jase displeja ušetrí v priemere 39 až 47 percent energie.
Pri bežnom automatickom jase, teda okolo 30 až 50 percent maximálnej hodnoty, je úspora skromnejšia: pohybuje sa medzi 3 a 9 percentami. Aj napriek tomu môže tento rozdiel pri intenzívnom každodennom používaní predĺžiť výdrž batérie o desiatky minút.
Neprehliadnite
Šetrí aj oči, no nie vždy
Dôležitým faktorom je však aj zdravie. A v tomto prípade sú zistenia ešte zaujímavejšie. Podľa štúdie publikovanej v databáze PMC – National Library of Medicine, svetlý režim spôsoboval pri dlhodobom používaní výraznejšie príznaky suchého oka než tmavý.
Tmavý režim teda môže byť šetrnejší pre zrak, avšak len za určitých podmienok. Konkrétne v temnejšom prostredí sa zrenica rozšíri, čo sťažuje čítanie drobného textu a môže zvyšovať námahu zraku. Ľudia s astigmatizmom alebo krátkozrakosťou môžu navyše vnímať takzvaný halo efekt, teda rozmazanie okrajov svetlého textu na tmavom pozadí.
Stále ale treba mať na pamäti, že keď používate svetlý režim, text sa síce môže v tme čítať ľahšie, no všetko okolo neho jasne svieti a “páli” oči. A to môže zraku škodiť ešte viac.
A čo počítače?
Pri počítačoch a notebookoch sa do popredia dostáva iný faktor, a to produktivita a schopnosť sústrediť sa počas dlhých pracovných blokov. Ako sme už spomenuli, väčšina monitorov stále využíva LCD technológiu, kde tmavý režim nepomôže so spotrebou. Výnimkou sú OLED notebooky, ktorých ponuka sa postupne rozrastá, no stále tvoria menšinu trhu.
Čo sa týka výkonu a sústredenia, výsledky výskumov sú rôzne. Vedecká štúdia publikovaná v odbornom časopise Ergonomics zistila, že svetlý režim dosahoval vyššie skóre pri kognitívnych úlohách naprieč väčšinou demografických skupín, a to najmä pri úlohách vyžadujúcich presné čítanie a spracovanie informácií.
Svetlý režim napodobňuje prirodzené denné svetlo, na ktoré sú naše oči evolučne nastavené. Čítanie čierneho textu na bielom podklade je vlastne len digitálna obdoba čítania na papieri.
Na druhej strane, výskum zameraný na softvérových vývojárov, ktorý zverejnil odborný vestník IJSET, ukázal, že tmavý režim znižuje únavu očí a podporuje sústredenie pri dlhodobej práci v prostredí s nižším okolijným osvetlením. Programátori, dizajnéri či videografi, ktorí pracujú dlho do noci alebo v tmavších kanceláriách, teda majú pre preferovanie tmavého režimu racionálny základ.
Dôležité je aj modré svetlo
Bez ohľadu na zariadenie a typ displeja existuje okrem únavy očí ešte jeden zdravotný argument pre tmavý režim, ktorý platí univerzálne, a to jeho vplyv na spánok. Displeje emitujú modré svetlo, ktoré narúšajú produkciu melatonínu, teda hormónu zodpovedného za navodenie spánku. Keď mozog zachytí modré svetlo, interpretuje ho ako denné svetlo a potlačí spánkové signály. Tmavý režim pritom znižuje intenzitu emitovaného modrého svetla a tým zmierňuje jeho rušivý vplyv na cirkadiánny rytmus.
Toto platí pre smartfóny, tablety, notebooky aj stolové monitory rovnako. Ak teda večer pracujete alebo si pred spaním listujete telefónom, tmavý režim v kombinácii s nižším jasom a teplým filtrom farieb je jednoznačne lepšou voľbou, a to bez ohľadu na to, aký displej vaše zariadenie používa.
Svetlý režim stále vyhráva v čitateľnosti
Napriek všetkým argumentom v prospech tmavého režimu má jeho svetlý náprotivok jedno silné pole pôsobnosti, kde si udržuje jasnú prevahu. Tým je čitateľnosť pri dennom alebo kancelárskom osvetlení. Výskum sledujúci pohyb očí pri práci v oboch režimoch, ktorý publikovala ACM Digital Library, zistil, že svetlý režim vykazoval lepšiu celkovú čitateľnosť v bežnom osvetlenom prostredí. Čierny text na bielom pozadí ponúka vyšší kontrast pri jasnom okolitom svetle a zodpovedá tomu, na čo sú oči zvyknuté z fyzického sveta.
Pre novinárov, redaktorov, právnikov, učiteľov a všetkých, ktorí trávia väčšinu pracovného dňa čítaním dlhých textov pri štandardnom osvetlení, je svetlý režim ergonomicky vhodnejší. Tmavý režim naopak exceluje pri práci s kódom, strihom videa, spracovaní fotografií alebo pri akejkoľvek vizuálne intenzívnej činnosti v tmavšom prostredí.
Takže áno, je to nielen o estetike, ale aj o produktivite a zdraví. Záleží na tom, čo viac vyžaduje váš spôsob používania. Ak vám ide najviac o zdravie a komfort, lepší je pre vás tmavý režim. Ak potrebujete čitateľnosť a produktivitu, aspoň za denného svetla (prípadne aj po zotmení pri silnejšom osvetlení) vám môže lepšie padnúť svetlý režim.
Zhrnuté: ideálnym riešením nie je slepo sa pridržiavať jedného režimu, ale prispôsobovať sa situácii. Dobrou správou je, že moderné operačné systémy dnes ponúkajú funkciu automatického prepínania podľa dennej doby. Cez deň systém aktivuje svetlý režim, ktorý podporuje koncentráciu a zodpovedá prirodzenému svetlu. Po západe slnka sa automaticky prepne na tmavý, čo znižuje záťaž na oči a pomáha telu pripraviť sa na spánok.
Inak povedané, žiadny z režimov nie je absolútne lepší. Svetlý má výhody pri dennej práci s textom a kognitívnych úlohách, tmavý šetrí batériu OLED zariadení, chráni zrak vo večerných hodinách a podporuje kvalitu spánku.
