Preteky v rozmachu umelej inteligencie naberajú na obrázkach. Popri diplomatických a ekonomických súbojoch veľmocí sa však ich skutočná cena platí v úzadí. Dátové centrá, ktoré nepretržite trénujú a prevádzkujú modely AI, sa pre mnohých susedov stali susedom, ktorý im berie nielen spánok, ale v extrémnych prípadoch aj pitnú vodu.
Svet momentálne buduje AI infraštruktúru tempom, ktoré nemá historickú paralelu. Len v roku 2025 americká vláda, Microsoft, Google, Meta a Amazon oznámili investície v stovkách miliárd dolárov do nových dátových centier.
No kým technologické firmy počítajú zisky a vlády súťažia o AI dominanciu, tisíce bežných ľudí žijúcich v tieni týchto zariadení platia cenu, o ktorej sa v marketingových materiáloch nehovorí. Nie sú to pritom len rastúce účty za elektrinu, ale aj nepretržitý hluk, problémy s vodou a zhoršená kvalita ovzdušia.
Nikdy nekončiaca “párty”
Laura Evans, ktorá žije v predmestí Chicaga len kúsok od veľkého dátového centra, pre ABC News povedala, že počuje „nepretržité bzučanie 24 hodín denne, 7 dní v týždni“. Portál Environmental Health Project dokumentuje, že dátové centrá dokážu produkovať hluk presahujúci 90 decibelov, čo je hladina, pri ktorej dlhodobá expozícia poškodzuje sluch. Už od 85 decibelov sa odporúča nosiť ochranu sluchu.
Zdrojom hluku sú predovšetkým chladiace systémy a záložné dieselové generátory, ktoré musia byť neustále pripravené na prípadné akútne nasadenie. Pochopiteľne, verejný odpor voči výstavbe dátových centier v poslednej dobe výrazne zosilnel. V niektorých mestách dokonca viedol k moratóriu na vydávanie nových stavebných povolení.
Kto platí za elektrinu?
Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) uvádza, že typické AI dátové centrum spotrebuje elektrickej energie ako 100 000 domácností ročne. Najväčšie plánované zariadenia, napríklad projekt v Northumberlande vo Veľkej Británii na mieste bývalej uhoľnej elektrárne, dokonca budú pri plnej prevádzke spotrebovávať elektrickú energiu ako 2 milióny domácností a ročne vyprodukujú viac ako 180 000 ton CO2.
IEA zároveň predpovedá, že globálna spotreba elektrickej energie v dátových centrách sa do roku 2030 viac ako zdvojnásobí. The Guardian cituje výskumníka Alexandra de Vries-Gao: „Environmentálne náklady sú v absolútnych číslach značné. V súčasnosti ich platí spoločnosť, nie technologické firmy. Otázka znie: je to spravodlivé?“
V oblasti Severnej Virgínie, kde sa nachádza najhustejšia koncentrácia dátových centier na svete (viac ako 199 zariadení), portál BBC zaznamenal, že veľkoobchodné ceny elektrickej energie v okolitých regiónoch vzrástli za posledných päť rokov až o 267 percent.
Problémom je aj voda
Samozrejme, neustále pracujúce dátové centrá produkujú teplo, takže sa musia nejak chladiť. A žiaľ, momentálne na to neexistuje efektívnejší nástroj, než voda. A keďže dátových centier je čoraz viac, spotreba vody enormne rastie.
„Nikdy v histórii tejto krajiny (USA) sa dopyt po vode nezvýšil tak dramaticky v tak krátkom čase,“ cituje ISSA generálneho riaditeľa spoločnosti Waterless Co. Klausa Reichardta. Pre lepšiu predstavu, v roku 2023 spotrebovali dátové centrá pre AI 64 miliónov kubických metrov vody, pričom do roku 2028 má táto spotreba stúpnuť až štvornásobne.
Spotreba však nie je to jediné, na čo treba upozorniť. Kritickým detailom je aj to, že sa na chladenie využíva pitná voda z mestských vodovodov, nie recyklovaná alebo priemyselná. Portál BBC zaznamenal prípad obyvateľov vidieckeho Georgie, kde susedné dátové centrum narušilo zásobovanie pitnou vodou do takej miery, že miestnym jednoducho nefungovali kohútiky.
Sam Altman, CEO OpenAI, v reakcii na kritiku uviedol, že priemerný ChatGPT dopyt spotrebuje menej ako pätinu čajovej lyžičky vody. ISSA mu ale kontruje tým, že pri miliarde dopytov denne sa aj táto „zanedbateľná“ spotreba rýchlo mení na miliardy litrov.
Neprehliadnite
Situáciu ďalej komplikuje aj sezónnosť. Dátové centrá spotrebúvajú v letných mesiacoch výrazne viac vody aj elektrickej energie kvôli vyšším vonkajším teplotám, čo zhoršuje situáciu práve v období, keď sú vodné zdroje najväčšmi pod tlakom.
Znečistenie ovzdušia
Menej diskutovaným, no veľmi závažným problémom, je tiež znečistenie ovzdušia. Dátové centrá v oblastiach s nestabilnou či inak nespoľahlivou sieťou, ako napríklad India, kde sa investujú miliard dolárov do novej AI infraštruktúry, musia prevádzkovať rozsiahle farmy dieselových generátorov ako zálohu. Experti to označujú za „masívny uhlíkový záväzok“.
Štúdia z UC Riverside a Caltech, o ktorej informuje National Wildlife Federation, pritom jasne deklaruje, že AI „výrazne prispieva k zhoršovaniu kvality ovzdušia a nákladom na verejné zdravie prostredníctvom emisií rôznych znečisťujúcich látok“.
Výskumníci z Cornellovej univerzity pri vlastnej komplexnej analýze zistili, že pri súčasnom tempe rastu by AI dátové centrá mohli do roku 2030 ročne produkovať 24 až 44 miliónov ton CO2. To je rovnako, ako keby na cestách pribudlo 5 až 10 miliónov áut. Zároveň by každoročne vyčerpali 731 až 1 125 miliónov kubických metrov vody, čo je ročná spotreba 6 až 10 miliónov domácností.
Konkrétne táto štúdia však prichádza aj s dobrou správou, a to tou, že inteligentným výberom lokalít, rýchlejšou dekarbonizáciou siete a ďalším zvýšením efektivity prevádzky by sa dalo tieto dopady znížiť o 73 percent pri emisiách a 86 percent pri spotrebe vody.
Nateraz však platia skôr tie tmavšie scenáre. Food & Water Watch v nedávnej správe uvádza, že dátové centrá prinášajú zisky technologickým firmám a pracovné miesta komunitám, no environmentálne a zdravotné náklady nesú ich susedia a v dlhodobom horizonte celá spoločnosť.
Niet sa teda čo čudovať, že odpor verejnosti voči dátovým centrám dosiahol bod, kedy im viaceré samosprávy ukladajú mimoriadne prísne podmienky. Ide napríklad o vyššie daňové zaťaženie, povinné zmluvy o využívaní elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov či priame zákazy ďalej výstavby.
