Sociálne siete sa v priebehu poslednej dekády stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Používame ich na zábavu, ale aj na sledovanie aktuálneho diania či komunikáciu s priateľmi a rodinou. Netreba ale zabúdať na smutnú skutočnosť, že tieto platformy sú síce dobrí sluhovia, ale veľmi zlí páni. Najviac to platí pri deťoch, ktoré sú oveľa náchylnejšie na početné riziká, ktoré používanie sociálnych sietí prináša, než dospelí.
Za videami a príspevkami, ktoré na prvý pohľad neškodne, sa skrýva množstvo ukrytých schém, ktoré majú za cieľ jediné, a to udržať používateľa na platforme čo najdlhšie. Len tak vidí reklamy, len tak zdieľa obsah, len tak sa vytvorí návyk a neskôr závislosť. Žiaľ, len málokto skutočne vie, ako veľmi sú sociálne platformy pre deti nebezepečné. Pevne dúfame, že tento článok pomôže vám, prípadne vašim deťom, čo to ujasniť.
Zneužívajú našu radosť
Hrozba, ktorú sociálne siete presdstavujú pre mladistvých, spočíva už v samotnom internom dizajne týchto platforiem. Sú navrhnuté tak, aby zneužívali slabiny nášho mozgu, a to predovšetkým s cieľom vytvoriť návyk a následne závislosť. Robia tak prefíkaným spôsobom, a to apelom na centrum odmien v mozgu. Takmer každá interakcia je navrhnutá tak, aby dodávala mozgu dopamín, teda hormón šťastia.
To je látka, ktorá je priamo zodpovedná za pocit uspokojenia, ktorý cítime vždy, keď nájdeme vtipné či zaujímavé video, keď nám niekto napíše, keď my niekomu pošleme správu. Tento hormón však nerozlišuje, či ide o zdravý pocit uspokojenia, alebo o dávku, ktorá po nakopení sa spôsobí závislosť. Mozog chce byť šťastný a je mu úplne jedno, akým spôsobom to docieli.
Prirovnať to môžeme k jedlu. Keď si dáte obľúbený rezeň s kašou, váš mozog vás odmení radosťou, pretože to jednoducho máte radi. No keby ste takto jedli každý deň, mozog by sa síce tešil, no vaše telo by trpelo. A keď trpí telo, paradoxne začína trpieť aj samotný mozog, respektíve psychika. Mozog si jednoducho bude užívať dopamín tak dlho, ako len to bude možné. Ak mu to má ublížiť, bude sa tým zaoberať až vtedy, keď sa dopamín minie.
Závislosť je však len jednou z mnoha hrozieb, ktoré sú úzko späté so sociálnymi sieťami. Dokonca možno povedať, že ešte ide o jeden z tých menej vážnych následkov. Zo závislosti sa dá dostať. Je to ťažké, no dá sa to. Naopak, ak si rýchlo vybudujete psychické problémy, to je niečo, čoho sa zbavuje naozaj extrémne ťažko a v mnohých prípadoch sa to nikdy úplne nepodarí.
Ilúzia dokonalosti
Sociálne siete totiž vnucujú používateľom, nielen tým mladším, nutkanie porovnávať sa s ostatnými. Influenceri na týchto platformách prezentujú svoje životy v tom najlepšom svetle, ukazujú bohatstvo či úspech. To môže byť pre človeka, ktorý sa stále snaží niečo dosiahnuť, niekedy skôr demotivujúce, než naopak.
Je ale dôležité si uvedomiť, že to, čo ľudia vešajú na sociálne siete, je len malý zlomok toho, čo je skutočné. Váš obľúbený influencer môže na siete dávať zábery z drahých dovoleniek a chváliť sa novým autom, no nikdy neviete, či v pozadí nezúfa nad kolabujúci vzťahom, alebo či neváha nad tým, že príde o spoluprácu a v blízkej dobe nebude vedieť zvládať svoje vysoké nároky na život.
Každý kráča životom vlastným tempom. Niekomu úspech spadne do rúk, niekto si ho musí odpracovať. Niekomu sa to podarí skôr, niekomu neskôr. Na svete neexistujú dvaja rovnakí ľudia, a to je niečo, čo si treba uvedomiť hneď v mladom veku.
Existuje cesta von?
Samozrejme, ale zvyčajne nebýva jednoduchá. Je pozoruhodné, ako ľahko dokáže vzniknúť závislosť či psychický problém, a ako ťažké je sa zo slučky vymaniť.
Dôležité však je, že riešenia existujú. A dobrou správou je, že riziká sociálnych sietí už nevnímajú iba vedci, ale aj naše vlády. Viaceré krajiny sa rozhodli buď to už pristúpiť na zákaz sociálnych sietí mladistvým, alebo ho aktívne plánujú. Priekopníkom v tomto smere je Austrália, ktorá tento krok učinila ešte pred koncom minulého roka. Po novom podobne rozmýšľa dokonca aj susedná Česká republika či naša vláda.
Tvrdý zákaz však nemusí byť úplne tým najšťastnejším riešením. Hoci mnoho mladých je na sociálnych sieťach závislých, stále existuje početná skupina tínedžerov, pre ktorých sú sociálne siete predstavuje efektívny spôsob získavania nových poznatkov, prípadne ako priestor pre komunikáciu s kamarátmi, hlavne ak bývajú v odľahlých obciach a nemajú v blízkych kruhoch nikoho, s kým by sa vedeli či chceli baviť.
Tým môžeme premostiť k alternatívnemu riešeniu, ktoré môže byť ešte efektívnejšie ako zákaz, a to edukácii zo strany rodiča. Práve rodičia by mali svoje deti čo najskôr oboznámiť s realitou života, teda že väčšina toho, čo vidia na sociálnych sieťach, je len ten najkrajší možný obrázok skutočnosti. Ich obľúbený influencer môže zdieľať zábery z drahých dovoleniek či sa pýšiť novým autom, no už nevidia to, že možno v súkromí rieši kolabujúci vzťah či finančnú neistotu.
Čo hovoria odborníci?
Vplyv sociálnych sietí na duševné zdravie mladistvých je už dlhé roky predmetom intenzívneho skúmania zo strany vedcov. Je zaujímavé, že vládam trvalo tak dlho, kým sa rozhodli s týmto problémom niečo robiť. Stačí totiž len pár klikov na internete a nájdete kopu štúdií, ktoré farbisto popisujú oveľa viac negatívnych vplyvov, než koľko sme ich spomenuli v predošlých odsekoch.
Napríklad Americká psychologická asociácia (APA) vo svojej práci varuje, že sociálne siete môžu u tínedžerov zvyšovať riziko úzkostí či dokonca depresií, pokiaľ chýba kritické myslenie a rodičovský dohľad. Pre odstrašujúce príklady však netreba chodiť až za Atlantik. Aj na Slovensku sú kapacity, ktoré veľmi dobre vedia, akú hrozbu gigantické online platformy predstavujú. Konkrétne Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) dlhodobo upozorňuje aj na fenomén kyberšikany a nevyhnutnú potrebu dodržiavať digitálnu hygienu ako v školskom, tak aj v súkromnom prostredí.
Vlastná rada pre všetkých
Sám som na sebe nedávno spozoroval, že na sociálnych sieťach trávim až príliš veľa času. Namiesto toho, aby som pri rannej káve nechal zobudiť mozog pokojným tempom, hneď som otvoril TikTok a zahltil ho často nepotrebnými informáciámi. To isté nasledovalo večer pred spaním. Namiesto toho, aby som si doprial dlhší spánok, ešte dobrú hodinu som scrolloval a potichu sa smial na vtipných videách.
Priamo počas toho som bol spokojný, šťastný uvoľnený. Potom však už nie. Kvalita spánku začala upadať, po čom nasledovali nervózne rána a klesajúca produktivita. Tiež som spozoroval, že moja sústredenosť uteká kade tade. Začalo mi to zasahovať do bežného života. A práve vtedy som si povedal, že nastal čas na zmenu.
Čo som spravil? V podstate nič obrovské. Len som vymenil jeden zlozvyk za iný, avšak zdravší. Keď ráno vstanem, namiesto toho, aby som pri pití kávy scrolloval, upracem posteľ, idem sa umyť, prípadne vyložím umývačku riadu. Popri tom si vypijem kávu a keď mám hotovo, mám zo seba dobrý pocit. Deň ešte len začal a ja už som spravil nie jednu, ale hneď niekoľko produktívnych činností.
Počas dňa sa Instagramu a TikToku ani nedotknem (okrem toho, keď ich idem použiť na prácu). Namiesto toho, aby som si dal 10 minút zábavy, radšej 10 minút pracujem. A je to obrovský rozdiel. Páuz na scrollovanie totiž počas dňa prichádza viacero. A keď si to zrátame, vzniká niekedy aj viac ako hodina mŕtveho času, ktorý by šiel využiť produktívnejšie. Ak ale budete namiesto toho pracovať, nielenže si svoje povinnosti splníte skôr, ale tiež spravíte prvý krok k liečbe inej rozšírenej „diagnózy“, a to prokrastinácii.
Pokiaľ nemáte čo na práci, stále máte kopu iných možností. Bežte si spraviť niečo na desiatu či olovrant, pocvičte si, alebo sa choďte prejsť so psom, ak ho máte. Verte tomu, že spokojnejší budete nielen vy, ale aj váš domáci miláčik.
Večer, keď si ľahnem, nepozerám do telefónu. Jednoducho ho zapojím na nabíjačku a nechám ho existovať. Namiesto toho vytiahnem knihu a pár minút si čítam. Oči sa mi vždy začnú rýchlo unavovať, na čo mi stačí knihu odložiť, upraviť si vankúš, položiť hlavu a mám hotovo. Spím kvalitnejšie a hlbšie. Ráno sa budím sviežejší, pokojnejší.
Ak vám teda môžem dať radu z vlastnej skúsenosti, sociálne siete obmedzte. Nemusíte ich úplne eliminovať, sám ich stále používam. Určil som si ale presné časové hranice, ktoré neprekračujem. Skúste to aj vy.
