Návšteva supermarketu je pre každého človeka bežnou a hlavne nevyhnutnou aktivitou. A keďže tam chodíme pravidelne, niekedy aj viackrát do týždňa, všímame si, ako sa hýbu ceny. Žiaľ, v poslednom období sa hýbu skôr nahor, než nadol, čo prehlbuje dieru v našich peňaženkách. Málokto však vie, ako zle na tom naozaj sme.
Aj keď mnohých iste prekvapilo lacné bravčové mäso, konkrétne o vyše 20 percent v medziročnom porovnaní, potraviny ako také zdraželi, a to hlavne s príchodom roka 2026. Januárové štatistiky, o ktorých na základe informácií SITA píše interez.sk, potvrdzujú presne to, čoho sme sa báli a čo sme v súvislosti s konsolidáciou aj tak trochu očakávali.
Prísne ekonomické opatrenia, ktoré odklepla vláda v snahe uľaviť verejným financiám, si pýta obrovskú daň, a to hlavne na finančnej situácii bežných slovenských domácností. Inflácia letí nahor, za čo môžu okrem drahších potravín aj rastúce ceny energií.
Najväčší skok od zavedenia eura
Január bol pre ceny potravín kritickým mesiacom. Zdraženie oproti predošlému mesiacu dosiahlo 2,5 percenta.
Zároveň toto percento predstavuje najprudší januárový nárast cien potravín od vstupu Slovenska do eurozóny (prijatia eura), ku ktorému došlo v roku 2009. A nakoľko ide o plošný údaj, odráža sa na celom nákupnom koši.
Bolo však pár výnimiek, okrem spomenutého bravčového mäsa nimi boli aj tuky a oleje. Tie však nezlacneli, len výrazne nezdraželi.
Naopak, najväčší cenový skok si môžu zákazníci všimnúť pri ovocí, zelenine, cukrovinkách a niektorých druhoch nápojov.
Drahšia je aj prevádzka budov
Zdražovanie potravín má viacero príčin. Zvyčajne však hlavnú úlohu zohráva nárast nákladov, vrátane tých prevádzkových.
Platby za teplo v januári vyskočili o takmer 28 percent, a to hlavne kvôli cenovému rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré sa naplno prejavilo práve minulý mesiac. Hoci je pravda, že časť dopadov stále zmierňuje štátna “adresná” energopomoc, nedokáže zdražovaniu úplne zabrániť.
Dve hlavné energie, elektrina a teplo, vykázali cenový nárast. V prípade plynu faktúry priemerne stúpli o 6,8 percenta, v prípade elektriny išlo o 4,8-percentný nárast.
Vyprchal efekt minuloročnej konsolidácie
Podľa rýchleho odhadu harmonizovanej inflácie dosiahol medziročný nárast cien úroveň 4,2 percenta, čo je hodnota, ktorú predpokladala centrálna banka (Národná banka Slovenska, NBS). V porovnaní medzi mesiacmi ceny vystrelili o 1,9 percenta, pričom až tretinu tohto nárastu má na svedomí drahšie teplo.
O čosi miernejší, no stále negatívny vývoj, prevláda pri tovaroch a službách mimo energií. V porovnaní s januárom 2025 sa ceny jemne zvýšili v dôsledku doznievajúceho efektu zvýšených sadzieb DPH.
Spomalil aj rast cien priemyselných tovarov bez energií, a to z decembrových 2,4 percenta na januárových 1,8 percenta. Klesla dokonca aj inflácia v službách, konkrétne z 8 na 5,8 percenta.
To najhoršie už máme za sebou
Hovorí sa, že od dna sa dá už len odraziť. A presne tak by to malo byť v prípade aktuálnych cien. Podľa Branislava Karmažina, experta a analytika NBS, bude zdražovanie v ďalších mesiacoch postupne ustupovať, respektíve spomaľovať.
Vyhliadky na zvyšok roka sú teda optimistickejšie. Infláciu má brzdiť pomalší rast dovozných cien či ochladzovanie na trhu práce, čo doplní doznievajúci vplyv medziročnej konsolidácie. NBS predpokladá, že priemerná inflácia za celý rok 2026 dosiahne približne 3,3 percenta.
