Produkcia odpadu na Slovensku neustále rastie a čísla začínajú byť alarmujúce. Priemerný Slovák vyprodukuje ročne až 500 kilogramov smetí, čo v celoštátnom meradle predstavuje masu presahujúcu 2,5 milióna ton. Hoci sa miera recyklácie a energetického zhodnocovania postupne zvyšuje, stále máme obrovské rezervy. Až 39 percent všetkého komunálneho odpadu totiž stále končí na skládkach, čo je z ekologického aj ekonomického hľadiska najhoršie možné riešenie, píšu Správy STVR.
S rastúcim množstvom odpadu a prísnejšími legislatívnymi požiadavkami priamo súvisí aj výška poplatkov za komunálny odpad. Tie sa stali v poslednom období horúcou témou v mnohých mestách a obciach. Zatiaľ čo minulý rok priniesol pre väčšinu domácností cenový šok, rok 2026 sa nesie v znamení rôznorodých úprav, pričom niekde si obyvatelia dokonca mierne prilepšia.
Šaľa mení kurz
Zaujímavý prístup zvolilo mesto Šaľa, kde ročne vznikne približne 4 500 ton odpadu. Po tom, čo minulý rok poplatok skokovo narástol zo 40 na 70 eur, sa radnica tento rok rozhodla pre korekciu smerom nadol. Na základe porovnania s dvadsiatimi mestami podobnej veľkosti samospráva znížila ročný poplatok pre fyzické osoby o päť eur na konečných 65 eur.
Miestni obyvatelia túto zmenu vítajú, hoci názory na jej dopad sa rôznia. Pre viacčlenné rodiny ide o potešiteľnú úsporu, iní to po vlaňajšom drastickom zdražovaní vnímajú len ako symbolickú „kvapku v mori“. Opačný trend však čaká miestnych podnikateľov. Analýza totiž ukázala, že sadzby pre firmy boli v Šali nastavené príliš nízko oproti iným mestám, a tak si po novom priplatia 30 eur za nádobu.
Cenová mapa
Pohľad na ostatné regióny ukazuje, že neexistuje jednotný trend. Na strednom Slovensku v Bojniciach poplatky klesli o štyri percentá, no v neďalekej Handlovej si ľudia mierne priplatia, konkrétne o 40 centov ročne. Samospráva v Handlovej argumentuje rastúcimi nákladmi na odpadové hospodárstvo, ktoré len na tento rok odhaduje na sumu 800-tisíc eur.
Metropola východu, Košice, sa zaradila medzi mestá, kde ostali cenníky pre tento rok bez zmeny. Väčšina samospráv už má totiž najväčšiu vlnu zdražovania za sebou. Tá súvisela najmä s novou povinnosťou mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred skládkovaním, ktorá náklady samospráv vystrelila o desiatky percent. Ak k tomu prirátame infláciu, ktorá za päť rokov dosiahla 35 percent, je zrejmé, prečo museli poplatky v minulosti rásť tak dramaticky.
Budúcnosť patrí tým, ktorí triedia
Odborníci zo Zväzu odpadového priemyslu upozorňujú, že výšku poplatkov si do istej miery môžu ovplyvniť aj sami občania. Kľúčom je dôsledné triedenie a zavedenie množstvového zberu. Kto poctivo triedi plasty, papier či sklo, vyprodukuje menej zmesového odpadu a mal by platiť menej. Tento princíp sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom na motiváciu ľudí.
Čo sa týka ďalšieho vývoja cien, motoristi aj domácnosti si môžu nateraz vydýchnuť. Združenie miest a obcí Slovenska naznačuje, že situácia je momentálne stabilizovaná a v priebehu tohto kalendárneho roka sa už s ďalším zvyšovaním cien nepočíta.
Ďalšie prípadné úpravy cenníkov by mohli nastať najskôr od 1. januára 2027, pričom všetko bude závisieť od vývoja inflácie a legislatívnych zmien z Bruselu.
