Ruská armáda v noci zo stredy na štvrtok opäť zaútočila na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Koordinovaný útok zasiahol viaceré veľké mestá, pričom hlavným terčom sa stali energetické zariadenia, informuje Štandard. Nočné bombardovanie tak spôsobilo, že státisíce ľudí ostalo odrezaných od energií, čo pri prebiehajúcej vykurovacej sezóne predstavuje obrovské riziko.
Mimoriadne vážna situácia nastala v prístavnom meste Odesa, ktoré sa nachádza na juhu krajiny. Podľa informácií vicepremiéra Oleksija Kulebu zostalo po útokoch bez dodávok elektriny a vody takmer 300-tisíc obyvateľov. Škody na infraštruktúre sa priamo ovplyvnili aj tepelné hospodárstvo, v dôsledku čoho o možnosť vykurovania prišlo približne 200 budov v meste.
Problémy s teplom sa potom nevyhli ani juhovýchodu. Konkrétne meste Dnipro zostalo bez kúrenia asi 10-tisíc odberateľov. Rozsah škôd potvrdila aj najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine, ktorá oznámila, že ruské strely zasiahli jednu z jej tepelných elektrární a výrazne poškodili technologické zariadenia. Energetici upozorňujú, že s takmer 100-percentnou istotou ide o systematickú kampaň zo strany Ruska, keďže od októbra 2025 zaznamenali už 11 masívnych útokov na svoje tepelné zdroje.
Útoky zasiahli aj hlavné mesto
Tvrdý zásah utrpelo dokonca aj hlavné mesto Ukrajiny, Kyjev. Primátor Vitalij Kličko informoval o rozsiahlom výpadku kúrenia, ktorý postihol takmer 2 600 bytových domov. Problém sa týka štyroch mestských častí, pričom zasiahnuté sú tiež lokality na pravom i ľavom brehu rieky Dneper.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že energetická sieť bola už tak oslabená. Kličko pripomenul, že k novým prípadom treba pripočítať ďalších vyše 1 100 domov, ktoré zostali bez tepla už po predchádzajúcich vlnách bombardovania.
Náhle a nemilosrdne
Rusko v noci odpálilo na vytýčené ciele celkovo 24 balistických rakiet, jednu riadenú strelu a tiež vyslalo až 219 útočných dronov. Hlavnými cieľmi tejto ofenzívy boli mestá Kyjev, Charkiv, Dnipro a Odesa.
Značné škody boli spôsobené aj napriek tomu, že protivzdušná obrana bola počas noci v plnom nasadení. Podľa oficiálnych údajov sa obrancom podarilo zostreliť alebo zneškodniť 16 nepriateľských rakiet a 197 dronov. V opačnom prípade možno predpokladať, že škody by boli ešte rozsiahlejšie a vážnejšie.
Ukrajina potrebuje pomoc, EÚ ju poskytne
Vojna na Ukrajine prebieha bez pár dní už štyri roky. Niet pochýb o tom, že obidve zúčastnené strany, Rusko aj Ukrajina, pomaly začínajú čerpať (alebo už čerpajú) z posledných síl. Je pritom v záujme celého sveta, aby konflikt konečne utíchol, nakoľko poznačuje nielen miestne ekonomiky, ale aj tú globálnu.
Európska únia (EÚ) po novom rozhodla, že sa vojnu pokúsi k vytúženému záveru priblížiť prostredníctvom finančného úveru Ukrajine, ktorého celková hodnota dosahuje až 90 miliárd eur. Táto suma sa bude prerozdeľovať v priebehu tohto a nasledujúceho roka.
Presne tretina z poskytnutej sumy (30 miliárd eur) poslúži na makrofinančnú podporu. Peniaze potečú cez Nástroj pre Ukrajinu a ich účelom bude udržať základný chod štátu. Zvyšných 60 miliárd pôjde na vojenskú techniku, oficiálne posilnenie ukrajinských obranných kapacít a nákup nevyhnutného vojenského vybavenia.
Absolútnou prioritou je zabezpečenie včasný prístup ku kritickým zbraniam, ktoré by sa mali nakupovať v prvom rade od ukrajinského domáceho priemyslu, presnejšie zo zbrojoviek v rámci Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Pokiaľ by však kľúčová vojenská technika nebola okamžite dostupná a Kyjev by ju urgentne potreboval urgentne, bude možné ju zaobstarať aj z takzvaných tretích krajín.
Celková podoba podpory sa bude odvíjať na základe potrieb, ktoré Ukrajina vypracuje vo svojej vlastnej stratégii financovania. Tento dokument následne musí dôkladne preveriť Európska komisia, pričom definitívne schválenie pripadne na plecia Rady.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
