Minulý rok uprostred dovolenkovej sezóny otriasol Slovenskom nečakaný krach známej cestovnej kancelárie Happy Travel. Cestovka za sebou zanechala stovky zákazníkov, ktorí sa na dovolenku nedostali a zároveň prišli o svoje peniaze. Aj tento prípad nedávno otvoril otázku, či sú slovenskí dovolenkári dostatočne chránení.
Podľa smerníc Európskej únie (EÚ) totiž platí, že dovolenkári majú nárok na plnú sumu. Na Slovensku sa ale takéto odškodnenie nedeje a ako uvádza portál STVR, našej krajine preto hrozia zo strany EÚ sankcie.
Krach cestovnej kancelárie otvoril pálčivú tému
Vlani zostali mnohým dovolenkárom len oči pre plač a zmarené nádeje na oddych pri mori. Krach cestovky pre nich znamenal pokazené leto ale aj fakt, že prišli o časť zaplatených peňazí. Síce cestovná kancelária disponovala poistením proti úpadku, ani takéto poistenie neodkáže pokryť všetky škody.
Európska smernica ale jasne hovorí, že zákazníci majú nárok na to, aby dostali všetky zaplatené peniaze späť. No a keďže toto sa v slovenskom systéme nedeje, štátu za nedostatočný systém ochrany hrozia sankcie.
Ako to funguje na Slovensku
U nás platia iné pravidlá, než v ostatných krajinách EÚ. Na Slovenksu je to tak, že firmy majú povinné poistenie alebo bankovú záruku vo výške minimálne 30 percent tržieb. Ako sa ale ukázalo v praxi, takýto objem peňazí nie je postačujúci, pretože poisťovňa v prípade krachu cestovky Happy Travel vyplatí len zhruba polovicu škôd.
Už predtým sme vás informovali, že zákazníci tejto cestovky sa cítia oklamaní, a preto sa spojili a podali trestné oznámenie. Celá kauza okolo krachu cestovnej kancelárie tak môže mať ešte zaujímavú dohru.
Spoločný garančný fond ako možné riešenie
Podľa odborníkov by takéto situácie mohol v budúcnosti vyriešiť spoločný garančný fond. Fungoval by tak, že cestovné kancelárie by do tohto fondu posielali peniaze, ktoré by následne uhrádzali škody nad rámec poistenia.
Poisťovne si myslia, že tento nápad by mohol fungovať. Zákazníci by mali väčšiu istotu, no zároveň by si museli siahnuť hlbšie do peňaženky. Takýto garančný fond by totiž s veľkou pravdepodobnosťou priniesol drahšie zájazdy.
„Garančný fond by mohol byť zárukou uspokojenia všetkých nárokov klientov v prípade úpadku. Na druhej strane, príspevky cestovných kancelárií do fondu by mohli mierne zvýšiť náklady na ich podnikanie,“ objasnila pre STVR hovorkyňa Asociácie poisťovní Slovenska Eva Jacková.
Po inšpiráciu si môžeme ísť do susedného Česka
Cestovné kancelárie zároveň poukázali na to, že hoci slovenskí cestovatelia nie sú pred úpadkom dostatočne chránení, iná situácie je v Českej republike. Tam už od roku 2018 funguje podobný model.
Podľa riaditeľky komunikácie českého Štátneho fondu podpory investícií Karolíny Smetanovej začne poisťovňa v prvom rade počítať škody. Následne, ak zistí, že nevie odškodniť všetkých klientov plnou sumou a pokryť škodu, vtedy preberie úlohu práve garančný fond. Ten dorovná rozdielnu čiastku, čím sa nároky cestovateľov uspokoja.
Keď sa poctiví podnikatelia skladajú na nepoctivých
Problém v systéme je aj inde. Často sa stáva, že poctiví podnikatelia sa opakovane skladajú na tých nepoctivých, čomu by sa chcelo Slovensko vyhnúť. V prípade, že by Európska únia napokon rozhodla, že ochrana klientov u nás nie je dostatočná, Slovensko sa musí pripraviť na potenciálne žaloby a zároveň aj sankcie, ktoré sa môžu vyšplhať na niekoľko miliónov eur.
