Uzavretie nultého obchvatu Bratislavy má zabezpečiť stavba, ktorá sa má zapísať do histórie slovenskej dopravy. Tunel Karpaty má prepojiť Raču so Záhorím, viesť tranzit popod Malé Karpaty a uzavrieť diaľnicu D4 okolo hlavného mesta. Štát prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti zintenzívňuje prípravy. Ide tak o projekt s významným dosahom na dopravu v regióne.
Tunel pod Malými Karpatmi
Hlavným prvkom pripravovaného úseku D4 má byť samotný tunel Karpaty. Trasa má spojiť križovatku Rača so Záhorím a viesť pod masívom Malých Karpát. Súčasťou príprav sú geologické prieskumy aj monitoring podzemných vôd, ktoré majú preveriť podmienky pre budúcu výstavbu.
Po dokončení má ísť o najdlhší tunel na Slovensku. Plánovaná dĺžka takmer 11 kilometrov by prekonala aj tunel Višňové a zmenila štatistiky diaľničnej infraštruktúry v prospech západnej časti krajiny.
Skúsenosti, ktoré vyvolávajú obavy
Slovensko má s veľkými dopravnými stavbami dlhodobé problémy. Tunel Višňové pri Žiline sa stal symbolom zdržaní, výmen zhotoviteľov, technických chýb a opakovaného posúvania termínov. Výstavba sa natiahla na viac než 27 rokov, čo sa často pripomína aj v súvislosti s novými projektmi.
Práve tieto skúsenosti spôsobujú, že projekt tunela Karpaty vyvoláva pochybnosti ešte pred samotným začiatkom výstavby. Odborníci upozorňujú, že ak štát nezvládne prípravu projektu a výber zhotoviteľa efektívnejšie než v minulosti, hrozí podobný scenár, ktorý môže viesť k meškaniam, predraženiu stavby alebo strate eurofondov.
Mýto ako jedna z možností
Finančná náročnosť tunela Karpaty sa odhaduje v miliardách eur. Minister dopravy Jozef Ráž potvrdil, že rezort hľadá spôsoby financovania. Teoreticky prichádza do úvahy aj PPP projekt, no podľa ministra nie sú tunely vhodné na to, aby ich výstavbu financoval súkromný investor výmenou za dlhodobé splácanie zo strany štátu.
Ako jedna z možností sa spomína samostatné mýto za prejazd tunelom. Poplatok by bol nad rámec bežnej diaľničnej známky, ktorá v súčasnosti stojí 90 eur ročne. Pre vodičov by to znamenalo dodatočný náklad, keďže doteraz boli všetky tunely súčasťou diaľničnej známky.
Technológie a politická vôľa
Plánovaná dĺžka tunela si vyžiada využitie pokročilých technológií. Uvažuje sa o razení pomocou plnoprofilových raziacich strojov TBM, v minulosti sa spomínala aj možná účasť čínskych stavebných firiem. Rezort dopravy čaká úloha obhájiť potrebu nákladného projektu, zabezpečiť financovanie a zvládnuť výstavbu bez výrazných meškaní.
Prečítajte si tiež
Aj keď sa tunel Karpaty nedostal medzi strategické projekty nových diaľnic, minister dopravy opakovane deklaroval, že ho považuje za dôležitý.
Višňové ako varovanie aj dôkaz
Koncom roka sa do finále posunul práve tunel Višňové. Národná diaľničná spoločnosť odovzdala do užívania úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, pričom na slávnostnom otvorení pri západnom portáli sa zúčastnili premiér Robert Fico aj minister dopravy Jozef Ráž. Tunel sa sprístupnil vo večerných hodinách po odstránení techniky použitej pri oficiálnom otvorení.
Premiér vo svojom príhovore poukázal na to, že pod Strečnom denne prejde približne 20-tisíc vozidiel, z ktorých štvrtinu tvoria nákladné autá, a nový úsek tak prináša výraznú úľavu. Deň otvoreného tunela prilákal tisíce ľudí, ktorí si mohli pozrieť technologické časti stavby aj novú hasičskú stanicu. Samotný tunel má dĺžku 7,5 kilometra a celý diaľničný úsek 13,5 kilometra.
