Európska únia sa ocitla v novej, nekomfortnej realite. Po tom, čo sa prácne odstrihla od ruských energonosičov v reakcii na agresiu na Ukrajine, začínajú v Bruseli blikať kontrolky aj pri ďalšom kľúčovom partnerovi, teda Spojených štátoch. Dôvodom sú nedávne vyhlásenia Donalda Trumpa týkajúce sa možnej kontroly nad Grónskom. S odvolaním sa na informácie Politico to píše spravodajstvo ta3.
Tieto slová zafungovali podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jörgensena ako „budíček“, ktorý prinútil európskych lídrov prehodnotiť, či je bezbrehé spoliehanie sa na americký skvapalnený plyn (LNG) z dlhodobého hľadiska bezpečné.
Výmena jednej závislosti za druhú?
Situácia v európskej energetike sa za posledných päť rokov dramaticky zmenila. Kým pred pol dekádou tvoril americký plyn len zanedbateľných 5 percent európskeho dovozu, dnes je to viac ako štvrtina. Spojené štáty sa stali pre Európu záchranným kolesom v čase, keď Kremeľ začal využívať plynovody ako zbraň.
Tento nárast však so sebou prináša nové riziká. S blížiacim sa úplným zákazom ruského plynu bude podiel USA na európskom trhu ešte narastať. Brusel si začína uvedomovať, že vymeniť závislosť od nevypočítateľného Ruska za dominantnú závislosť od USA, ktorých politika sa môže meniť s každými prezidentskými voľbami, nie je strategicky prezieravé.
Obavy, že by sa Európska únia stala rukojemníkom jedného dodávateľa, hoci spojeneckého, sú čoraz hlasnejšie.
Hľadanie priateľov v púšti aj za oceánom
Reakciou na tieto obavy je nová diplomatická ofenzíva. Eurokomisár Jörgensen potvrdil, že Európska komisia už intenzívne pracuje na diverzifikácii zdrojov. Cieľom nie je odrezať sa od Ameriky, ale rozložiť riziko medzi viacerých hráčov. V hľadáčiku Bruselu sú krajiny ako Kanada, ktorá je stabilným demokratickým partnerom, ale aj štáty s obrovskými zásobami zemného plynu ako Katar či Alžírsko.
Práve severoafrické krajiny sa javia ako kľúčový prvok v novej energetickej skladačke, vďaka ich geografickej blízkosti a existujúcej infraštruktúre. Táto stratégia má zabezpečiť, aby žiadny jeden dodávateľ nemohol diktovať podmienky alebo ohroziť energetickú bezpečnosť kontinentu v prípade politických turbulencií.
Grónsky precedens
Špecifickú váhu majú Trumpove slová o Grónsku práve pre Dánsko, odkiaľ pochádza aj samotný eurokomisár Jörgensen. Úvahy o kúpe alebo kontrole tohto autonómneho územia zo strany USA sú vnímané ako signál, že Washington môže v budúcnosti pristupovať k medzinárodným vzťahom a zdrojom čisto transakčne, bez ohľadu na tradičné spojenectvá. To núti EÚ prijať filozofiu „musíme sa vedieť o seba postarať“.
Okrem plynu sa pozornosť Bruselu upriamuje aj na ďalší citlivý bod, konkrétne jadrové palivo. Mnohé členské štáty, vrátane Slovenska, boli dlhodobo závislé na ruských dodávkach pre svoje atómové elektrárne.
Európska komisia preto zintenzívňuje snahy nájsť alternatívy aj v tomto sektore, aby sa definitívne pretrhli väzby na ruský jadrový priemysel. Jörgensen však na záver zdôrazňuje pragmatizmus: nejde o vyvolanie obchodnej vojny s USA. Americký plyn zostane pre Európu nevyhnutný, no hranica, kedy sa z partnerstva stáva nebezpečná závislosť, sa musí nanovo definovať.
