V dnešnej dobe, kedy sa demografická krivka neúprosne otáča a štátna kasa pociťuje čoraz väčší tlak, sa otázka dôchodkového zabezpečenia stáva skôr individuálnou výzvou než istotou od štátu. Hoci si väčšina Slovákov uvedomuje, že sa na verejné financie nemôže plne spoliehať, mnohí prehliadajú jeden z najefektívnejších nástrojov, ktorý majú „priamo pod nosom“. Ide o doplnkové dôchodkové sporenie, známe ako tretí pilier.
Tento finančný produkt v súčasnosti využíva viac ako 1,1 milióna obyvateľov Slovenska. Jeho skutočná sila však nespočíva len v samotnom sporení, ale predovšetkým v ochote zamestnávateľov prispievať na budúcnosť svojich pracovníkov. Téme sa venoval portál agentúry SITA.
Tretí pilier ako často prehliadaný benefit
Na rozdiel od stravných lístkov alebo permanentiek do fitnescentra, tretí pilier predstavuje „odložený“ benefit. Jeho hodnotu nepocítite v peňaženke dnes, ale v momente, keď sa rozhodnete ukončiť svoju profesionálnu dráhu. Práve vtedy sa ukáže, či si dokážete udržať životný štandard, na ktorý ste boli zvyknutí.
Podľa Mareka Hradňanského z Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky je kľúčovým prínosom tohto sporenia vytvorenie finančnej rezervy, ktorá v starobe vykryje výpadok príjmu.
Odborník zdôrazňuje, že v tomto systéme hrá hlavnú rolu čas. Čím skôr začnete na svoj účet posielať príspevky, tým masívnejší efekt dosiahne takzvané zložené úročenie, teda proces, kedy sa úročia nielen vaše vklady, ale aj už zarobené úroky.
Sila firemných príspevkov v číslach
Hradňanský uvádza aj zaujímavý príklad. Ak si tridsiatnik založí tretí pilier a jeho firma mu bude mesačne prispievať sumou 50 eur, na konci sporiaceho horizontu môže mať vďaka týmto „cudzím“ peniazom k dispozícii viac ako 37-tisíc eur navyše.
Netreba pritom zabúdať, že nejde o statickú kôpku peňazí. Tieto prostriedky sa investujú do fondov, kde sa v čase zhodnocujú, čím sa majetok sporiteľa aktívne buduje bez toho, aby musel výraznejšie obmedzovať svoju aktuálnu spotrebu.
Výhoda aj pre samotné firmy
Pre firmy je tento model výhodný aj z daňovo-odvodového hľadiska. Príspevok do tretieho piliera je pre zamestnávateľa často ekonomicky výhodnejší než priame zvýšenie hrubej mzdy. Pomáha im budovať lojalitu zamestnancov a zvyšuje ich prestíž na pracovnom trhu.
Najbežnejším scenárom je tzv. dorovnávanie. V praxi to funguje tak, že zamestnanec si pošle 50 eur a firma pridá rovnakú sumu, čím sa mesačný vklad okamžite zdvojnásobí.
Kedy nie je tretí pilier vhodný?
Hoci tretí pilier znie lákavo, existujú situácie, kedy by ste nad ním mali dvakrát popremýšľať. Podľa finančných analytikov sa tento produkt nevypláca najmä vtedy, ak:
- Vám zamestnávateľ neprispieva: Bez príspevku firmy stráca tretí pilier svoju najväčšiu konkurenčnú výhodu a na trhu nájdete flexibilnejšie investičné nástroje.
- Ste tesne pred penziou: Ak vám do dôchodku zostáva len pár rokov, zložené úročenie nestihne vykonať svoju „mágiu“ a výnosy nemusia pokryť poplatky.
- Máte napätý rozpočet: Ak žijete od výplaty k výplate, viazať peniaze na desaťročia dopredu nie je rozumné. Prvoradá je dostupná železná rezerva.
- Ste SZČO: Pre živnostníkov býva efektívnejšie investovať prostriedky iným spôsobom, pokiaľ nemajú špecifickú daňovú motiváciu.
Dôchodkový systém na Slovensku
Pre lepšiu orientáciu si pripomeňme, ako je náš dôchodkový systém nastavený:
- I. pilier (Sociálna poisťovňa): Povinný systém, kde aktuálne pracujúci platia dôchodky dnešným penzistom.
- II. pilier (DSS): Súkromné účty, kde si sporíte časť svojich odvodov a investujete ich na trhoch.
- III. pilier (DDS): Dobrovoľná nadstavba, ktorej motorom sú najmä príspevky od zamestnávateľa.
Hradňanský uzatvára túto tému s jasným odporúčaním. Ak máte možnosť čerpať príspevok od firmy a ešte tak nerobíte, okrádate sa o vlastnú budúcnosť. V tomto prípade totiž platí, že každý stratený mesiac znamená nižší dôchodok.
