Kriminalita v digitálnom priestore a cez telefónne linky naberá na intenzite a sofistikovanosti. Hoci si mnohí myslia, že na podobné triky naletia len seniori, realita je iná. Obeťou rafinovaného podvodu sa najnovšie stal len 28-ročný muž zo Šumperska, ktorý v dobrej viere, že zachraňuje svoje úspory, prišiel takmer o milión českých korún. Na prípad upozornil portál Novinky.cz.
Mladík prišiel o 956-tisíc českých korún
Všetko sa začalo jedným telefonátom na začiatku týždňa. Neznámy páchateľ, ktorý sa v telefóne predstavil ako vyšetrovateľ kriminálnej polície zo Svitáv, oslovil poškodeného so znepokojivou správou. Tvrdil, že došlo k úniku jeho osobných údajov a jeho bankové konto je v bezprostrednom ohrození. Ako Novinkám prezradila policajná hovorkyňa Aneta Przepiorová, mladík bol vystavený psychologickému tlaku, že jeho peniaze môžu kedykoľvek zmiznúť.
Scenár pokračoval ako vystrihnutý z kriminálneho filmu. Do hry vstúpil ďalší komplic, tentoraz hrajúci rolu experta z Českej národnej banky (ČNB). Ten muža presvedčil, že musí spolupracovať na odhalení organizovanej skupiny skorumpovaných bankových úradníkov. Strategický postup „záchrany“ peňazí zahŕňal nasledujúce kroky:
- Vytvorenie úveru: Podvodníci mladíka prinútili vziať si v banke pôžičku vo výške 700-tisíc českých korún.
- Osobné odovzdávanie hotovosti: Peniaze musel vybrať a fyzicky odovzdať neznámym osobám priamo na ulici pred pobočkami bánk v Olomouci a Brne.
- Bankové prevody: Zvyšok finančných prostriedkov poslal na účty, ktoré mu podvodníci nadiktovali.
Hovorkyňa Przepiorová spresnila, že útočníci s obeťou udržiavali neustály kontakt nielen cez telefón, ale aj cez aplikáciu WhatsApp. Aby zvýšili svoju dôveryhodnosť, posielali mu sfalšované dokumenty a fotografie s logom národnej banky. Celková škoda sa nakoniec vyšplhala na 956-tisíc českých korún.
Psychológia podvodu: Prečo naletíme?
Tento fenomén, odborne nazývaný vishing (voice phishing), stavia na vyvolaní strachu a časového stresu. Podvodník sa štylizuje do úlohy ochrancu, ktorý vám podáva pomocnú ruku v krízovej situácii. Keď je človek v strese, jeho racionálne uvažovanie ustupuje do úzadia a začne plniť príkazy „autority“.
Útočníci často pracujú v tímoch. Obeť si prehadzujú medzi sebou ako pingpongovú loptičku – od „policajta“ k „bankárovi“ a späť – čím vytvárajú ilúziu komplexného a legitímneho vyšetrovania. Navyše využívajú technológiu spoofingu, ktorá dokáže na displeji vášho telefónu zobraziť akékoľvek číslo. Môže sa teda zdať, že vám skutočne volá oficiálna linka polície alebo vašej banky.
Ako nenaletieť podvodníkom?
Prevencia je v tomto prípade jedinou účinnou zbraňou. Odborníci radia držať sa niekoľkých základných pravidiel:
- Osobné stretnutie: Akýkoľvek oficiálny proces sa rieši na pobočke banky alebo na policajnej stanici, nikdy nie na ulici alebo odovzdávaním peňazí do rúk cudzím ľuďom.
- Overenie informácií: Ak máte pochybnosti, hovor okamžite ukončite. Následne sami vytočte oficiálne číslo inštitúcie (ktoré si sami vyhľadáte, nepoužívajte spätné volanie).
- Banky konajú samy: Ak má banka podozrenie na zneužitie účtu, dokáže ho zablokovať aj bez toho, aby vás navigovala k výberom hotovosti alebo prevodom na „bezpečné“ účty.
- Nepodliehajte tlaku: Časová tieseň je najväčším spojencom podvodníka. Zachovajte chladnú hlavu a neriešte nič pod vplyvom emócií.
Prípad mladíka zo Šumperska je mrazivou pripomienkou, že opatrnosť je na mieste pri každom nečakanom telefonáte, bez ohľadu na to, ako presvedčivo človek na druhej strane znie. Takéto a podobné prípady sa dejú aj na Slovensku, a preto si musia dávať pozor úplne všetci.
