Slovensko stojí na prahu dôležitého míľnika v digitalizácii platieb. Už čoskoro sa stane minulosťou situácia, kedy ste v reštaurácii alebo obchode narazili na oznam „platba kartou nie je možná“. Od 1. marca 2026 nadobúda účinnosť nová zákonná povinnosť, ktorá obchodníkom ukladá povinnosť akceptovať platby aj elektronickou formou. Či už pôjde o klasický platobný terminál, alebo moderné riešenie cez QR kód, zákazník musí dostať na výber.
Hoci sa ostrý štart plánuje na jar, prípravy začínajú oveľa skôr. Už od začiatku januára sa spúšťa testovacia fáza, ktorá má podnikateľom pomôcť adaptovať sa na nové podmienky. Ministerstvo financií SR tento krok vníma ako dôležitý prvok v modernizácii ekonomiky. Podľa rezortu je primárnym cieľom tejto iniciatívy rozvoj digitálnych platieb, čo má slúžiť ako efektívny prostriedok v boji proti sivej ekonomike a nepriznávaniu tržieb. Nový systém platieb však prinesie menším gastro prevádzkam ďalšiu záťaž. Téme sa venoval portál STVR.
Inšpirácia zo severu
V diskusii o digitalizácii sa Slovensko často pozerá na vyspelejšie trhy. Jozef Kiss, riaditeľ Finančnej správy SR, sa už počas uplynulého leta vyjadril, že toto opatrenie vníma ako krok správnym smerom. Podľa jeho slov je v porovnaní so škandinávskymi krajinami, kde podiel bezhotovostných operácií dosahuje až 90 percent, Slovensko so svojimi 50 percentami stále výrazne pozadu. Kiss verí, že tento posun prinesie benefit nielen štátu, ale aj samotným spotrebiteľom.
Výzva pre drobné prevádzky
Prechod na digitálne platby však nebude pre každého jednoduchý. Najväčšiu výzvu to predstavuje pre drobné prevádzky, ktoré doteraz fungovali výhradne s hotovosťou. Pre nich nová legislatíva neznamená len administratívnu zmenu, ale aj reálne náklady na:
- stabilné internetové pripojenie,
- modernizáciu pokladničných systémov,
- poplatky spojené s realizáciou elektronických transakcií.
Gastrosektor je pripravený
Zatiaľ čo veľké mestské podniky sú na digitálne platby zvyknuté, situácia v regiónoch je odlišná. Marek Harbuľák, ktorý zastupuje Asociáciu hotelov a reštaurácií Slovenska, poznamenal, že pre väčšinu odvetvia nejde o prevratnú novinku. Podľa neho sa hlavná vlna prechodu na terminály v gastre udiala už pred rokmi.
Zároveň však Harbuľák upozorňuje na druhú stranu mince. Nové pravidlá podľa neho finančne zasiahnu najmä malé prevádzky v odľahlých regiónoch a menších mestách. Tieto podniky často generujú nízke obraty a akákoľvek dodatočná finančná alebo administratívna záťaž pre nich môže byť komplikáciou.
Riskantná hra s daňami
Napriek jasnému cieľu štátu (vybrať viac na daniach) niektorí odborníci dvíhajú varovný prst. Daňová poradkyňa a analytička Silvia Hallová poukazuje na zaujímavý paradox, ktorý spustila pandémia a následné daňové zmeny. Vysvetľuje, že hoci nás koronavírus naučil platiť mobilmi a kartami, nedávno zavedená transakčná daň paradoxne začala tlačiť časť podnikateľov späť k hotovosti.
Podľa Hallovej existuje riziko, že ak sa podnikatelia budú cítiť preťažení daňami, môžu mať tendenciu systém obchádzať a realizovať platby „mimo záznamu“. Efektivita nového zákona tak bude vo veľkej miere závisieť od toho, či štát dokáže podnikateľov motivovať k transparentnosti, alebo ich skôr odstraší.
Tržby môžu narásť až o tretinu
Hoci zavedenie elektronických platieb prináša počiatočné náklady, štatistiky hovoria v prospech modernizácie. Experti z oblasti finančných technológií a výrobcovia platobných riešení zhodne tvrdia, že podniky, ktoré akceptujú karty, môžu zaznamenať nárast tržieb až o 30 percent. Spotrebitelia totiž pri bezhotovostnom styku zvyčajne míňajú viac a nie sú limitovaní fyzickým obnosom peňazí v peňaženke.
