Po tom, čo štát masívnymi dotáciami zastropoval ceny energií pre domácnosti, sa pozornosť vlády presúva k veľkým hráčom, ktorí tvoria chrbticu slovenskej ekonomiky. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej otvorilo rokovania s Európskou komisiou o schéme pomoci pre energeticky náročné podniky, píšu Správy STVR.
Cieľom je zaviesť systém, ktorý by fabrikám preplácal až štvrtinu nákladov na energie, čím by sa zabránilo kolapsu kľúčových zamestnávateľov. Tento krok prichádza v čase, keď slovenské firmy platia za elektrinu jedny z najvyšších súm v celej Európskej únii, čo potvrdzujú aj dáta Eurostatu.
Bruselské pravidlá a domáca realita
Navrhovaná schéma, ktorú Brusel predstavil už pred pol rokom, má však svoje prísne pravidlá. Ministerka Saková vysvetľuje, že pomoc nebude možné kumulovať. V praxi to znamená, že ak podnik už čerpá prostriedky z Envirofondu, dvere k novej dotačnej schéme bude mať zatvorené.
Európska komisia totiž striktne vylučuje dvojité financovanie. Vláda teraz stojí pred neľahkou úlohou nájsť v napätom štátnom rozpočte zdroje na pokrytie týchto kompenzácií a nastaviť parametre tak, aby pomoc bola efektívna a zároveň v súlade s európskou legislatívou.
Prioritou je, aby energeticky náročné fabriky dokázali prežiť turbulentné obdobie a neboli nútené definitívne odstaviť výrobu.
Kauza Slovalco
Plány vlády však narážajú na tvrdú kritiku opozície, ktorá spochybňuje nielen finančné krytie celého projektu, ale aj jeho morálny rozmer. Poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko upozorňuje, že štátna kasa je prázdna a pomoc vníma ako účelovú akciu na záchranu hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom.
Práve táto fabrika sa stala symbolom sporu. Opozícia argumentuje, že spoločnosť, ktorá žiada o štátnu pomoc na reštart výroby, zároveň vykázala rekordné zisky na úrovni 200 miliónov eur. Podľa kritikov je preto neobhájiteľné, aby sa daňoví poplatníci skladali na energie pre súkromnú firmu s takýmto finančným zázemím.
Premiér berie tému do Bruselu
Napriek kritike sa za pomoc priemyslu, a špecificky hlinikárni, postavil aj premiér Robert Fico. Po stretnutí s vedením fabriky vyhlásil, že obnovenie výroby hliníka je strategickým záujmom Slovenska.
Fico argumentuje, že bez štátnej intervencie nedokáže podnik pri súčasných enormných cenách elektriny fungovať. Premiér zároveň avizoval, že problém chce riešiť nielen na domácej pôde, ale aj na najvyššej európskej úrovni.
Téma znižovania cien elektriny má byť jedným z bodov programu na najbližšom neformálnom zasadnutí Európskej rady. Vláda tak hrá o čas a snaží sa nájsť rovnováhu medzi udržaním priemyselnej výroby a udržateľnosťou verejných financií.
Hlavne ekonomický problém
Hlavná línia sporu okolo pripravovanej energopomoci pre priemysel nevedie ani tak cez technické detaily schémy, ako skôr cez morálnu a ekonomickú rovinu. Najväčším trecím plochám dominuje paradox, na ktorý upozorňuje opozícia. Štát sa chystá finančne sanovať súkromné spoločnosti, ktoré v nedávnom období vykázali rekordné zisky.
V prípade hlinikárne Slovalco ide o sumu 200 miliónov eur, čo je číslo, ktoré v očiach bežného daňového poplatníka pôsobí v ostrom kontraste s prosbou o štátnu záchranu. Kritici tento postup označujú za klasický príklad modelu, kedy si firmy v dobrých časoch zisky privatizujú a vyplácajú akcionárom, no v krízových časoch chcú náklady a riziká preniesť na plecia štátu, teda všetkých občanov.
Slovensko navyše hospodári s napätým rozpočtom a hľadanie zdrojov na preplácanie štvrtiny nákladov na energie pre energeticky náročné podniky môže znamenať škrty inde alebo ďalšie zadlžovanie.
Opozícia argumentuje, že v čase, keď chýbajú peniaze v zdravotníctve či školstve, je dotovanie nadnárodných koncernov hazardom. Vynára sa otázka, či má štát umelo udržiavať pri živote výrobu, ktorá je pri súčasných trhových cenách elektriny v Európe možno dlhodobo neudržateľná, alebo či by tieto prostriedky neboli efektívnejšie využité na transformáciu ekonomiky smerom k menej energeticky náročným odvetviam.
