Na slávnostnom otvorení rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna vo štvrtok 20. novembra zazneli z úst premiéra Roberta Fica prekvapivé slová o budúcnosti slovenskej ekonomiky. Predseda vlády vyhlásil, že v roku 2026 už nemôžeme pokračovať v takej tvrdej konsolidácii verejných financií, akú krajina zažíva v rokoch 2024 a 2025. Téme sa venujú Správy STVR.
Podľa Fica je nevyhnutné zmeniť stratégiu a sústrediť sa na naštartovanie hospodárskeho rastu. V tejto súvislosti priamo vyzval ministra dopravy Jozefa Ráža, aby „vytiahol zo šuflíka“ všetky pripravené infraštruktúrne projekty.
Peniaze idú “do luftu”
Premiér pripomenul, že otváraný úsek bol financovaný zo štátneho rozpočtu, no zároveň vyjadril frustráciu nad súčasným stavom. Skonštatoval, že vláda je dnes nútená namiesto investícií do diaľnic a rýchlostných ciest konsolidovať. Fico to opísal expresívne: „My doslova vyhadzujeme teraz peniaze do luftu, lebo musíme držať nejaké čísla kvôli tomu, že v roku 2023 sme dostali najhoršie verejné financie v celej Európskej únii.“
V budúcom roku sa však podľa neho musí prístup zásadne zmeniť. Premiér zdôraznil, že priestor na ďalšie zvyšovanie daní sa vyčerpal, rovnako ako priestor na škrtanie sociálnych štandardov. Jedinou cestou vpred je podľa neho podpora hospodárskeho rastu. Sľúbil, že ak minister dopravy pripraví projekty, ktoré zatiaľ nie sú kryté, vláda urobí maximum pre nájdenie finančných prostriedkov aspoň na tie menšie z nich.
Nový úsek priblížil Lučenec
Samotné otvorenie úseku R2 Kriváň – Mýtna, ktorého súčasťou je aj najdlhší most na Slovensku, označil premiér za „požehnanie pre región“. Ocenil proces prípravy aj výstavby diela a vyzdvihol, že touto investíciou sa rýchlostná komunikácia prakticky priblížila až k Lučencu, čo významne pomôže rozvoju tejto oblasti. Motoristi môžu nový úsek využívať od štvrtkového popoludnia.
Riskantný obrat
Pre Slovákov a ich peňaženky znie toto vyhlásenie na prvé počutie ako veľmi dobrá a upokojujúca správa. Po roku 2024 a 2025, ktoré sa nesú v znamení historicky najväčšieho uťahovania opaskov, zvyšovania DPH, zavádzania nových daní a rušenia niektorých benefitov, je prísľub „konca zdražovania zo strany štátu“ vítanou zmenou.
Znamená to, že vláda nateraz neplánuje siahať na sociálne štandardy, ako sú dôchodky či prídavky, ani ďalej zvyšovať daňové zaťaženie, čo by malo stabilizovať kúpnu silu obyvateľstva a priniesť do domácností aspoň čiastočnú istotu, že sa im čisté príjmy nebudú ďalej administratívne znižovať.
Zároveň to však predstavuje zásadný a riskantný obrat v ekonomickej stratégii štátu, ktorý môže mať dlhodobé následky. Doterajšia konsolidácia bola postavená na účtovnom princípe „musíme znížiť deficit za každú cenu“, čo v praxi znamenalo vybrať viac peňazí od ľudí a firiem na zaplátanie dlhov. Premiér teraz avizuje prechod na stratégiu „preinvestovania sa z krízy“.
Namiesto toho, aby štát primárne šetril a splácal staré dlhy (čo Fico nazval vyhadzovaním peňazí do vzduchu), chce peniaze použiť na výstavbu infraštruktúry a podporu ekonomiky. Logika je taká, že ak štát naleje peniaze do diaľnic a projektov, ekonomika narastie, vzniknú pracovné miesta, zvýši sa výber daní a dlh sa v pomere k HDP zníži prirodzene, nie škrtmi.
Tento prístup je však hrou s ohňom. Ak sa očakávaný hospodársky rast nedostaví v dostatočnej miere, alebo ak budú investície neefektívne, Slovensko sa môže dostať do situácie, pred ktorou varovala Rozpočtová rada – deficit neklesne, dlh bude naďalej rásť a v budúcnosti môže prísť ešte tvrdší náraz. Pre rok 2026 to môže znamenať stopku ďalším nepopulárnym opatreniam, no zároveň to posúva problém vysokého zadlženia do budúcnosti s nádejou, že ho vyrieši lepšia kondícia ekonomiky, a nie šetrenie občanov.
