Pre väčšinu ľudí je súčasný život definovaný neustálou snahou o zabezpečenie príjmu. Budujeme kariéry, sporíme na dôchodok a sledujeme stav na bankovom účte. Najbohatší muž planéty, Elon Musk, však prichádza s odvážnou teóriou, podľa ktorej je všetka táto snaha z dlhodobého hľadiska možno zbytočná. Na základe informácií Fortune to píše portál emefka.sk.
Vo svojej najnovšej predpovedi nevaruje pred globálnou ekonomickou krízou či infláciou, ale predpovedá, že samotný koncept peňazí a miezd sa stane zastaraným.
Dôvodom tohto radikálneho obratu má byť nástup umelej inteligencie a pokročilej robotiky, ktoré podľa jeho slov urobia z ľudskej práce v blízkej budúcnosti len dobrovoľnú aktivitu, nie nutnosť na prežitie.
Stroje preberú štafetu
Musk túto myšlienku rozviedol v podcaste „People by WTF“, kde načrtol scenár, ktorý dnes pôsobí skôr ako stránky z vedecko-fantastického románu než ako seriózna ekonomická analýza. Jeho logika je však v jadre jednoduchá. Ak v budúcnosti budú všetku ťažkú a potrebnú prácu vykonávať autonómne stroje a algoritmy, náklady na tovary a služby klesnú takmer na nulu.
Ak vám dom postaví robot a jedlo vypestuje automatizovaný systém bez nároku na mzdu, tradičný kolobeh „práca za peniaze“ prestane dávať zmysel. V takomto svete by sa práca stala skôr koníčkom pre tých, ktorých baví, a nie prostriedkom na zabezpečenie základných životných potrieb.
Musk predpokladá, že tento zlom by mohol nastať prekvapivo skoro, už v horizonte nasledujúcich 10 až 20 rokov. Inšpiráciu pritom netají. Otvorene sa odvoláva na utopickú sériu „The Culture“ od spisovateľa Iaina M. Banksa, ktorá opisuje spoločnosť žijúcu v hojnosti, kde sa ľudia venujú len tomu, čo milujú.
Raj na zemi alebo pasca pre elity?
Podobné názory nezastáva len Musk. Aj predstavitelia spoločností vyvíjajúcich AI, ako napríklad Avital Balwit z Anthropicu, predpovedajú masívny nástup humanoidných robotov, ktorí prevezmú pracovné miesta.
Ak by sa tento prechod podaril, bežní ľudia by mohli žiť životným štýlom niekdajšej aristokracie, teda by mohli byť materiálne zabezpečení a s množstvom voľného času. Táto vízia má však aj svoju odvrátenú tvár a prináša znepokojivé otázky, na ktoré zatiaľ neexistujú jasné odpovede.
Ak peniaze stratia hodnotu, čo bude určovať spoločenský status a prístup k vzácnym zdrojom? Kto bude bývať vo vile pri mori a kto v malom byte? Miliardár Vinod Khosla varuje pred vznikom ekonomickej dystopie, kde by sa všetko bohatstvo a moc sústredili v rukách hŕstky vlastníkov technológií, kým hodnota ľudskej práce by klesla na nulu.
Odborníci preto čoraz častejšie skloňujú potrebu zavedenia univerzálneho základného príjmu a silných štátnych regulácií, ktoré by zabezpečili, aby z obrovskej produktivity strojov profitovala celá spoločnosť, nielen technologickí giganti.
Poučenie z minulosti
Pri podobných predpovediach je však nutná dávka skepticizmu. História si pamätá slávny výrok ekonóma Johna Maynarda Keynesa z roku 1930, ktorý veril, že vďaka technologickému pokroku budú jeho vnuci v roku 2030 pracovať len 15 hodín týždenne. Hoci produktivita odvtedy skutočne raketovo vzrástla, voľného času nám nepribudlo. Technológie nás paradoxne prinútili pracovať viac a rýchlejšie.
Rozdielom oproti minulosti je však súčasné tempo zmien. Vývoj umelej inteligencie nenapreduje lineárne, ale exponenciálne, čo môže znamenať, že tentoraz bude dopad na trh práce skutočne bezprecedentný a zasiahne základy našej civilizácie spôsobom, aký si dnes len ťažko dokážeme predstaviť.
