Slovenské peňaženky čaká v úvode roka 2026 významná zmena. Od 1. januára totiž oficiálne vstúpila do platnosti nová hranica minimálnej mzdy, ktorá sa vyšplhala na úroveň 915 eur. Pre zamestnancov poberajúcich najnižšie zákonom stanovené ohodnotenie to znamená prilepšenie o slušných 99 eur mesačne. Ide o historický míľnik, nakoľko Slovensko doposiaľ nikdy nezaznamenalo taký prudký medziročný skok v raste minimálnych zárobkov.
Prečo minimálna mzda narástla tak výrazne
Za výraznejším nárastom minimálnej mzdy nestojí len politická vôľa, ale predovšetkým matematický mechanizmus. Keďže sa zástupcovia zamestnávateľov a odborári nedokázali dohodnúť na kompromise, slovo dostal takzvaný automat. Ten podľa zákona určuje výšku minimálnej mzdy ako 60 percent z priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov.
Ako uvádza portál Topky.sk aj na základe poznatkov agentúry TASR, spolu s minimálnou mzdou vzrástli aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov, ktoré sú na ňu naviazané. Pre firmy to znamená zvýšené náklady, s ktorými sa musia popasovať počas celého tohto roka.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) k finančným dopadom uviedol:
„V roku 2026 odhadujeme náklady na príplatky za prácu počas nocí a počas víkendov na 383 miliónov eur, z toho pre podnikateľský sektor to má byť 316 miliónov eur. Rozdiel medzi starým a novým automatom v roku 2026 bude na týchto príplatkoch predstavovať 15,5 milióna eur.“
Koľko ľudí reálne pocíti zmenu
Hoci sa môže zdať, že ide o tému, ktorá sa týka len úzkej skupiny obyvateľstva, čísla hovoria jasne. Podľa štatistík rezortu práce pracuje za minimálnu mzdu približne 127-tisíc Slovákov. Ak však započítame aj vyššie stupne náročnosti práce (tzv. mzdové koeficienty), zmena sa dotkne až 180-tisíc zamestnancov. Pozitívnou správou však zostáva, že celkový počet ľudí odkázaných na minimálnu mzdu v posledných rokoch postupne klesá.
Ako je na tom Slovensko v kontexte sveta
Odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál sa bližšie pozrel na to, ako si slovenský pracovník s minimálnou mzdou vedie v porovnaní s kolegami v zahraničí. Ak sa pozrieme na našich bezprostredných susedov, zistíme, že sme sa ocitli v tesnom závese za Českom, kde minimálna mzda dosahuje v prepočte 920 eur. Výraznejší náskok má Poľsko so sumou 1 150 eur. Naopak, Maďarsko v tomto súboji ťahá za kratší koniec s úrovňou 838 eur.
Pohľad ďalej na západ však ukazuje obrovskú priepasť. V Nemecku či Holandsku sa minimálne zárobky hýbu v úplne iných číslach. Nemecký zamestnanec neklesne pod 2 418 eur a holandský pod 2 333 eur. Zaujímavé je aj porovnanie so svetovými metropolami alebo zámorím:
- Kentucky (USA): cca 1 072 eur
- Dubaj (SAE): cca 1 400 eur
- Čína: 325 eur
- Rusko: 300 eur
Skrytý háčik: Dane a odvody
Hoci hrubá mzda vyzerá na papieri lákavo, expert na dane a odvody Mihál upozorňuje na dlhodobý problém Slovenska. A ním je extrémne vysoké zaťaženie práce, ktoré „odhryzne“ veľkú časť z výplaty ešte predtým, než peniaze dorazia na účet zamestnanca.
„Špecifickým problémom Slovenska je vysoké odvodové zaťaženie práce, zamestnávatelia platia odvody 36,2 % a zamestnanci platia 14,4 % z hrubej mzdy. A to sa bez výnimky týka aj odvodov z minimálnej mzdy,“ vysvetľuje Mihál.
Práve vysoké odvody sú dôvodom, prečo sa zamestnávatelia často bránia prudkému zvyšovaniu miezd. Každé euro navyše pre zamestnanca totiž znamená výrazne vyššie náklady pre samotnú firmu.
