Slovenský podnikateľský sektor stojí na prahu jednej z najväčších zmien za posledné roky. Od 1. januára 2026 sa pravidlá hry v sociálnom poistení výrazne menia. Ak ste doteraz využívali legislatívne medzery na odklad platieb alebo sa spoliehali na nízke zárobky, nová reforma vás pravdepodobne donúti siahnuť hlbšie do vrecka. Zmeny sa dotknú živnostníkov, SZČO, ale dokonca aj štandardných zamestnancov.
Éra obľúbených odvodových prázdnin končí a nahrádza ju systém, ktorý je prísnejší, drahší a pre mnohých aj neúprosnejší. Téme sa venoval portál denníka Pravda.
Koniec čakania na príjem
Doteraz platilo jednoduché pravidlo, ak ste ako začínajúci živnostník v prvom roku neprekročili stanovenú hranicu príjmu, sociálne odvody ste neplatili. To je ale od januára 2026 minulosťou. Štát mení definíciu SZČO a kľúčovým faktorom pre vznik povinného poistenia už nebude váš finančný obrat, ale samotné vlastníctvo oprávnenia na podnikanie.
Nová legislatíva rozdeľuje podnikateľov do dvoch kategórií podľa ich histórie:
- Noví živnostníci a SZČO po pauze: Ak začínate podnikať prvýkrát alebo po viac ako päťročnej prestávke (60 mesiacov), získate k dobru krátku lehotu. Povinné poistenie vám vznikne od prvého dňa šiesteho mesiaca po získaní licencie.
- Rýchly návrat do biznisu: Ak sa k podnikaniu vraciate skôr ako po piatich rokoch od ukončenia predchádzajúcej činnosti, štát k vám bude prísny. Odvody musíte platiť okamžite od prvého dňa obnovenia činnosti.
Navyše, raz vzniknuté poistenie sa už nebude každoročne prehodnocovať k 1. júlu. Ak do systému raz vstúpite, zostávate v ňom nepretržite až do momentu, kým oficiálne neukončíte svoje podnikanie.
Kto je po novom SZČO?
Zmeny zasiahnu aj umelcov, autorov alebo iné slobodné povolania, ktoré fungujú bez klasického živnostenského listu. Za SZČO sa bude považovať každá osoba nad 18 rokov s oprávnením na zárobkovú činnosť a to bez ohľadu na reálne výsledky v účtovníctve. Tieto osoby majú po novom povinnosť nahlásiť Sociálnej poisťovni začiatok aj koniec svojej činnosti čestným vyhlásením v termíne ôsmich dní.
Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu
Najdiskutovanejším bodom reformy je nepochybne zvyšovanie minimálneho vymeriavacieho základu. Ten sa zo súčasných 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov posúva na 60 percent.
Čo to znamená v reálnych číslach?
- Minimálny základ vyskočí zo 715 eur na 914,40 eura.
- Mesačný účet za sociálne poistenie pre bežnú SZČO sa tak vyšplhá na 303,11 eura.
Pre začínajúcich podnikateľov (po uplynutí polročnej lehoty) existuje „záchranná brzda“ v podobe osobitného vymeriavacieho základu na úrovni 26 percent priemernej mzdy. Hoci to znamená mesačný odvod vo výške 131,34 eura, stále ide o náklad, ktorý doteraz v prvom roku podnikania vôbec neexistoval.
Okrem SZČO zmeny pocítia aj zamestnanci
Reforma sa neobmedzuje len na drobných živnostníkov. Pocítia ju aj vysokopríjmoví zamestnanci a ich zamestnávatelia prostredníctvom zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu.
Maximálne mesačné odvody pre lepšie zarábajúcich porastú o takmer 100 eur, pričom firmy za takýchto zamestnancov zaplatia o viac ako 250 eur mesačne navyše. Úplne najviac stratia SZČO s maximálnymi základmi, ktorým mesačné platby narastú o drastických 342,77 eura.
Všetky tieto zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2026. Prvé platby v nových sumách musia z účtov podnikateľov odísť najneskôr 9. februára 2026. Pre mnohých tieto zmeny znamená navýšenie nákladov.
