Globálne výdavky na umelú inteligenciu naberajú na obrátkach, ktoré nemajú v histórii technológií obdobu. Podľa analýzy spoločnosti Gartner by mal svet v roku 2026 do tejto oblasti naliať astronomických 2,52 bilióna dolárov. Ide o masívny, až 44-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, no za týmito číslami sa skrýva dôležitá zmena v myslení investorov.
Kým v minulých rokoch vládlo nekritické nadšenie, rok 2026 sa ponesie v znamení budovania „tvrdých základov“. Technologickí giganti a poskytovatelia služieb investujú obrovské sumy najmä do infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná na chod náročných algoritmov. Len tento segment pridá do celkového objemu výdavkov 401 miliárd dolárov.
Nákupná horúčka v serverovniach
Najväčší boom zažívajú výrobcovia hardvéru. Budovanie základov pre AI spôsobí, že výdavky na špecializované servery optimalizované pre umelú inteligenciu vzrastú o takmer polovicu (49 percent). Tieto stroje tak budú tvoriť až 17 percent všetkých peňazí, ktoré svet do AI investuje.
Analytik John-David Lovelock upozorňuje, že úspech nasadenia AI už nestojí len na peniazoch. Rozhodujúcim faktorom sa stáva pripravenosť ľudí a nastavenie firemných procesov. Organizácie, ktoré sú skúsenejšie, už nehľadajú zázračné riešenia, ale uprednostňujú overené výsledky pred špekuláciami.
Údolie sklamania
Zaujímavým fenoménom roku 2026 je vstup AI do fázy, ktorú analytici nazývajú „údolie sklamania“ (Trough of Disillusionment). Znamená to, že prvotný mediálny humbug opadol a firmy začínajú vnímať realitu triezvejšie. Už nie sú ochotné platiť za riskantné „moonshot“ projekty s neistým výsledkom.
Podniky budú technológie nakupovať konzervatívnejšie. Namiesto nových startupov sa obrátia na svojich dlhoročných dodávateľov softvéru, ktorí im AI predajú ako súčasť balíka. Kľúčom k masovému rozšíreniu vo firmách bude predvídateľnosť návratnosti investícií (ROI), ktorá musí byť jasná skôr, než sa technológia nasadí vo veľkom.
Obrovské náklady majú svoje riziká
Enormný nárast výdavkov na umelú inteligenciu so sebou prináša niekoľko vážnych rizík, ktoré presahujú len účtovné knihy firiem.
Firmy pod tlakom trhu a strachu, aby im „neušiel vlak“, nalievajú bilióny dolárov do technológií, pri ktorých zatiaľ nemajú jasne vyčíslenú návratnosť (ROI). Ak sa ukáže, že drahé AI modely neprinášajú sľubovanú produktivitu alebo zisky dostatočne rýchlo, čo naznačuje aj spomínané „údolie sklamania“, môže dôjsť k drastickému ochladeniu trhu, krachu mnohých startupov a strate obrovského množstva kapitálu, ktorý mohol byť využitý efektívnejšie inde.
Druhým kritickým aspektom je environmentálna záťaž. Infraštruktúra za 401 miliárd dolárov nie sú len virtuálne dáta, ale reálne, fyzické dátové centrá plné špecializovaných čipov s extrémnou spotrebou elektrickej energie a vody na chladenie. Tento technologický boom ide často priamo proti klimatickým cieľom, ku ktorým sa tie isté korporácie a štáty zaviazali.
Rastúce nároky AI na energetickú sieť môžu v niektorých regiónoch viesť k zdražovaniu elektriny alebo k potrebe oživovať fosílne zdroje energie, aby sa pokryl dopyt serverov.
V neposlednom rade netreba zabúdať na koncentráciu moci. Keďže vybudovanie „AI základov“ stojí stovky miliárd, túto hru si môžu dovoliť hrať len tí najbohatší technologickí giganti. To vytvára bariéru pre menších hráčov a inovátorov, ktorí sa stávajú závislými od infraštruktúry niekoľkých monopolných firiem. Namiesto demokratizácie technológie tak hrozí, že kľúčovú infraštruktúru budúcnosti bude ovládať úzka skupina korporácií, ktoré budú diktovať ceny a podmienky pre zvyšok sveta.
