Holandská metropola, známa svojím progresívnym prístupom k ekológii a cyklistike, sa rozhodla pre radikálny krok, ktorý má zmeniť verejný priestor na nepoznanie. Amsterdam už nechce, aby jeho obyvatelia boli vystavení lákadlám, ktoré mesto považuje za škodlivé pre planétu.
Od mája tohto roku začne platiť zákaz vonkajšej reklamy na všetky produkty priamo spojené s ropným priemyslom, píšu Autoviny.sk. Mestská rada tým vysiela jasný signál, a to ten, že éra fosílnych palív sa končí a v uliciach moderného mesta už nemá miesto ani na billboardoch.
Čo oči nevidia, to klímu nebolí?
Nariadenie mieri primárne na automobilový priemysel. Zatiaľ čo dnes na vás z citylightov na zastávkach hľadia nablýskané SUV s výkonnými naftovými či benzínovými motormi, čoskoro sa to stane minulosťou.
Zákaz sa však netýka len áut. Pod „čiernu vlajku“ sa dostávajú aj ponuky leteckých spoločností na lacné letenky či akékoľvek iné dopravné prostriedky využívajúce fosílne palivá. Amsterdam sa týmto krokom pridáva k rastúcemu klubu holandských miest ako Haag, Utrecht či Nijmegen, ktoré už podobné vizuálne reštrikcie zaviedli v snahe oslabiť vplyv fosílnej lobby na podvedomie spotrebiteľov.
Zaujímavým faktom však zostáva, že tento boj je do veľkej miery symbolický. Podľa dostupných štatistík tvorí reklama súvisiaca s fosílnymi palivami v súčasnosti len niečo vyše štyroch percent celkovej vonkajšej reklamy v meste. Kritici preto namietajú, či nejde len o prázdne gesto, ktoré reálne emisie nezníži, no politicky vyzerá veľmi dobre.
Prekvapivý úder
Kým zákaz reklamy na autá sa dal v kontexte boja proti emisiám očakávať, amsterdamská radnica zašla ešte ďalej a poriadne prekvapila verejnosť aj podnikateľov. Súčasťou rovnakej iniciatívy je totiž aj zákaz reklamy na mäsové výrobky. Predstavitelia mesta argumentujú, že živočíšna výroba a konzumácia mäsa majú na životné prostredie rovnako devastujúci dopad ako výfukové plyny.
Týmto rozhodnutím sa mesto púšťa na tenký ľad, kde sa boj za klímu mení na sociálne inžinierstvo a zasahovanie do stravovacích návykov obyvateľstva. Hamburger na plagáte sa tak v očiach amsterdamských radných stáva rovnakým verejným nepriateľom ako dieselový motor.
Tento posun naznačuje, že v Amsterdame už nejde len o energetiku, ale o snahu kompletne preformátovať životný štýl občanov odstránením „nevhodných“ podnetov z ich zorného poľa.
Právne kľučky a polovičaté riešenie
Hoci dátum účinnosti bol stanovený na 1. mája, realita v uliciach sa zrejme nezmení zo dňa na deň. Mesto naráža na tvrdú realitu obchodných vzťahov. Existujúce zmluvy s reklamnými agentúrami a prevádzkovateľmi billboardových plôch sú často uzatvorené na dlhé obdobie dopredu. Samospráva tak čelí riziku právnych sporov a náhrad škôd, čo môže celý proces odstránenia reklám natiahnuť na mesiace, ba až roky.
Dôležité je tiež uvedomiť si obmedzený dosah tohto zákazu. Vťahuje sa výlučne na vonkajšiu reklamu, teda na verejný priestor, ktorý má mesto pod kontrolou. Výrobcovia automobilov či mäsiari tak o svoje marketingové kanály neprichádzajú úplne. Svoje produkty môžu naďalej veselo propagovať v televízii, rádiu, na internete či v novinách. Vzniká tak paradoxná situácia, kedy si Amsterdajčan síce nepozrie reklamu na auto pri čakaní na električku, no hneď ako otvorí sociálnu sieť v mobile, algoritmus mu ju ponúkne.
Pokrytectvo alebo cesta vpred?
Nad celým rozhodnutím visí ťažký mrak pochybností o úprimnosti a efektivite takéhoto konania. Vzniká tu zvláštny rozpor. Produkt samotný ostáva legálny, dostupný a štát z jeho predaja a používania inkasuje nemalé dane. Ak sú tieto komodity pre planétu také toxické, že sa na ne nesmieme ani pozerať, logickým krokom by bol ich zákaz, nie len zákaz ich obrázkov.
Vytváranie sterilnej vizuálnej bubliny, v ktorej neexistujú „zlé“ produkty, môže viesť k nebezpečnému precedensu. Dnes je to nafta a mäso, zajtra to môže byť reklama na dovolenku pri mori (kvôli uhlíkovej stope letu), sladkosti alebo alkohol. Otázkou zostáva, či je úlohou mesta vychovávať svojich občanov tým, že im nasadí klapky na oči, alebo či by sa malo sústrediť na reálne riešenia infraštruktúry, ktoré ľudí prirodzene motivujú k ekologickejším voľbám bez potreby zákazov.
