Otvoriť si večer balík čipsov, zapiť to kolou a cez víkend si dopriať fast food sa môže zdať ako neškodný zlozvyk. Odborníci však varujú, že pre naše telo je to ako neustále prikladanie polienok do ohňa, a to s tým rozdielom, že tento oheň predstavuje skrytý zápal, ktorý môže časom prepuknúť do vážnej diagnózy.
Certifikovaný dietológ Bartek Kulczyński upozorňuje, že až tretina prípadov rakoviny má priamu súvislosť s našou stravou. Nesprávne zvolené potraviny totiž v tele vytvárajú ideálne prostredie pre bujnenie nádorových buniek. Jeho poznatky sumarizuje server Startitup.sk.
Pozor na cukor a jeho náhrady
Na vrchole rebríčka škodlivosti stoja sladené nápoje. Vysoký obsah cukru v nich nielenže vedie k obezite, ale spôsobuje inzulínovú rezistenciu a chronické zápaly.
Štatistiky sú neúprosné. Ženy, ktoré ich pijú pravidelne, majú o 14 % vyššie riziko rakoviny prsníka, muži zasa o 18 % vyššie riziko rakoviny prostaty. Ešte desivejšie sú dáta pri rakovine pankreasu. Už jedna „cola“ denne môže zvýšiť riziko tohto agresívneho nádoru až o 55 %.
Mnohí v snahe vyhnúť sa cukru siahajú po umelých sladidlách, no podľa Kulczyńského to nie je výhra. Aj tieto chemické náhrady nesú svoje riziká. Metaanalýzy naznačujú, že konzumácia nápojov s umelými sladidlami môže zvyšovať riziko leukémie, a to približne o 15 % s každou dennou porciou navyše.
Slané a vyprážané
Ďalšou rizikovou kategóriou sú vyprážané jedlá. Olej zahrievaný na vysoké teploty produkuje karcinogénne látky, ktoré poškodzujú DNA. Pravidelní konzumenti vyprážaných pokrmov čelia o polovicu vyššiemu riziku rakoviny žalúdka a výrazne si zvyšujú aj pravdepodobnosť problémov s prostatou.
Ešte horšie dopadne náš žalúdok, ak k vyprážaniu pridáme nadmerné množstvo soli. Soľ totiž priamo leptá a poškodzuje ochrannú vrstvu žalúdočnej sliznice, čím ju robí zraniteľnou voči toxínom. Riziko rakoviny žalúdka v tomto prípade stúpa o desiatky percent, pričom u citlivejších jedincov môže byť toto riziko vyššie až o 140 %.
Nezabúdajte ani na obaly
Dietológ upozorňuje, že hrozbou nie je len samotné jedlo, ale aj to, v čom je zabalené. Látky ako Bisfenol A (BPA) či ftaláty, ktoré sa bežne nachádzajú v plastových obaloch, konzervách či fastfoodových miskách, dokážu prenikať do potravín.
V tele potom fungujú ako hormonálne disruptory, teda narúšajú hormonálnu rovnováhu a spájajú sa s rakovinou prsníka či prostaty. Odborníci preto radia vyhýbať sa ohrievaniu jedla v plastoch a obmedziť alkohol, pri ktorom z hľadiska prevencie rakoviny neexistuje žiadna bezpečná dávka.
Strava ovplyvňuje takmer všetko
Strava pôsobí na ľudské telo ako komplexný softvér, ktorý neustále programuje naše bunky a orgány. Okrem rizika rakoviny má zloženie nášho taniera zásadný vplyv na kardiovaskulárny systém, ktorý je doslova motorom života. Nadmerná konzumácia nasýtených tukov a trans-mastných kyselín, ktoré sa bežne nachádzajú v lacných cukrovinkách a polotovaroch, vedie k usadzovaniu plaku v cievach.
Tento proces, známy ako ateroskleróza, postupne zužuje prietok krvi, zvyšuje krvný tlak a núti srdce pracovať na plné obrátky, čo môže vyústiť až do infarktu či mozgovej príhody dávno predtým, než sa prejavia iné ochorenia.
Nemenej fascinujúce je prepojenie medzi črevami a mozgom, ktorému sa hovorí os črevo-mozog.
Vedci dnes už s istotou vedia, že to, čo zjeme, priamo ovplyvňuje našu psychiku, náladu a kognitívne schopnosti. Až 90 % sérotonínu, hormónu šťastia, sa totiž tvorí v tráviacom trakte. Ak kŕmime svoje črevné baktérie (mikrobióm) vysoko priemyselne spracovanou stravou plnou cukru a aditív, narúšame túto jemnú rovnováhu.
Výsledkom nie sú len tráviace ťažkosti, ale často aj úzkosti, depresívne stavy, „mozgová hmla“ a znížená schopnosť sústredenia. Naopak, strava bohatá na vlákninu, fermentované potraviny a omega-3 mastné kyseliny pôsobí ako prírodné antidepresívum.
Strava je tiež kľúčovým architektom našej imunity a fyzického vzhľadu. Až 70 až 80 % imunitného systému sídli práve v črevách. Nedostatok vitamínov a minerálov z čerstvého ovocia a zeleniny znamená, že biele krvinky nemajú dostatok „munície“ na boj s vírusmi a baktériami, čo vedie k častej chorobnosti.
Navonok sa kvalita stravy prejavuje na stave pokožky. Nadbytok cukru v krvi spúšťa proces zvaný glykácia, pri ktorom sa cukor viaže na kolagén a elastín, čo sú bielkoviny zodpovedné za pružnosť pleti. Tento proces urýchľuje starnutie, tvorbu vrások a stratu jasu pokožky, takže zlá strava nás doslova robí staršími, než v skutočnosti sme.
