Európska únia (EÚ) sa chystá rázne zakročiť proti kríze dostupného bývania a v hľadáčiku má jasného vinníka, a síce platformy pre krátkodobé prenájmy. Z návrhu pripravovaného európskeho plánu pre dostupné bývanie, ktorý má Komisia oficiálne predstaviť 16. decembra, vyplýva, že giganti ako Airbnb, TripAdvisor či Expedia sú považovaní za významný faktor, ktorý deformuje realitný trh, píše euractiv.sk.
Komisia preto plánuje už na budúci rok predstaviť novú legislatívu, ktorej cieľom bude obmedziť negatívne dopady tohto fenoménu. Táto iniciatíva nebude izolovaným krokom, ale stane sa súčasťou širšieho balíka opatrení. Ten má skombinovať prísnejšie monitorovanie prenájmov s prehodnotením pravidiel štátnej pomoci, aby mohli verejné financie ľahšie prúdiť do výstavby bytov, a zároveň zjednodušiť byrokratické procesy pri povoľovaní výstavby a obnovy budov.
Turistické byty vytláčajú miestnych
Nedostatok bývania sa stal pre Brusel absolútnou politickou prioritou, čo potvrdzuje aj vymenovanie prvého eurokomisára priamo zodpovedného za bývanie, Dana Jørgensena. Hoci EÚ už v roku 2024 schválila jedno nariadenie o krátkodobých prenájmoch zamerané na zdieľanie údajov a boj proti podvodom (účinné od mája 2026), aktuálny návrh plánu konštatuje, že to nestačí.
Dokument uvádza alarmujúce dáta. Medzi rokmi 2019 a 2024 mal rast týchto platforiem priamy dopad na zhoršenie dostupnosti bývania, pričom až 70 percent tohto rastu viedlo k zníženiu počtu bytov dostupných pre dlhodobé bývanie miestnych obyvateľov. V niektorých exponovaných turistických destináciách tvoria krátkodobé prenájmy až 20 percent celkového bytového fondu.

Príkladom radikálneho riešenia je Barcelona, ktorá plánuje do roku 2028 úplne zakázať turistické byty, či Španielsko, ktoré nedávno udelilo Airbnb pokutu 65 miliónov eur za nelegálne ponuky bez licencií.
Koniec neférovej výhody oproti hotelom
Nová legislatíva má za cieľ harmonizovať definície a štandardy v celej Únii, keďže súčasná roztrieštenosť národných pravidiel vytvára právny chaos. Návrh charakterizuje krátkodobé prenájmy ako cezhraničné služby, pri ktorých súčasný stav generuje neférovú súťaž.
Zatiaľ čo hotely a penzióny musia dodržiavať prísne bezpečnostné predpisy, platiť dane a garantovať ochranu spotrebiteľa, platformy často fungujú v šedej zóne.
Práva spotrebiteľov pri takomto type ubytovania ostávajú nevyvážené a nejasné. Brusel chce preto nastaviť rovnaké podmienky pre všetkých hráčov na trhu, znížiť nekalú konkurenciu voči malým podnikom a tradičným ubytovateľom a zároveň zabezpečiť, aby turizmus neznižoval kvalitu života rezidentov v európskych mestách.
Škoda pre záujemcov
Pre bežného turistu, ktorý si zvykol riešiť ubytovanie cez Airbnb či Booking, prinesie nová európska regulácia zásadnú zmenu v dostupnosti aj cene služieb. Doterajšia éra, kedy bolo možné nájsť v centre metropoly súkromný byt za zlomok ceny hotela, sa pravdepodobne chýli ku koncu. Keďže cieľom nových pravidiel je obmedziť počet krátkodobých prenájmov a vrátiť nehnuteľnosti na trh dlhodobého bývania pre miestnych, ponuka ubytovania pre turistov sa logicky zúži.
Menšia konkurencia a prísnejšie limity na počet nocí, ktoré môže majiteľ ročne prenajať, vytvoria tlak na rast cien. Cestovatelia sa tak musia pripraviť na to, že „low-cost“ ubytovanie v súkromí sa cenovo priblíži k úrovni hotelov, pretože prenajímatelia budú musieť do cien premietnuť náklady na licencie, dane a splnenie nových bezpečnostných noriem, ktoré doteraz často obchádzali.

Zásadne sa zmení aj charakter samotnej ponuky. Z trhu postupne vymiznú tisíce nelegálnych alebo „šedých“ ponúk, ktoré často tvorili práve tú najlacnejšiu kategóriu. Pre turistu to bude znamenať, že v exponovaných lokalitách, ako sú Barcelona, Paríž či Amsterdam, bude oveľa ťažšie nájsť ubytovanie v súkromí priamo v historickom centre.
Mestá budú pravdepodobne vytláčať tieto prenájmy do okrajových častí, zatiaľ čo centrá ostanú doménou hotelov a rezidentov. Z platformy sa tak vytratí časť jej pôvodného čara „bývania ako domáci“, keďže na trhu ostanú prevažne profesionálni prenajímatelia, ktorí dokážu splniť náročnú byrokraciu, čím sa zážitok viac unifikuje a priblíži klasickým apartmánovým domom.
Na druhej strane, prísnejšia regulácia prinesie pre spotrebiteľa aj pozitíva, predovšetkým v oblasti bezpečnosti a ochrany práv. Cestovatelia budú mať väčšiu istotu, že prenajatý byt skutočne existuje, spĺňa hygienické a protipožiarne štandardy a že v prípade problémov sa dovolajú spravodlivosti. Harmonizácia pravidiel v rámci EÚ by mala odstrániť chaos, kedy v každej krajine platili iné podmienky a spotrebiteľ často nevedel, na čo má nárok.
Platformy budú musieť dôslednejšie overovať hostiteľov, čo by malo výrazne znížiť počet podvodných inzerátov a situácií, kedy turista ostane stáť pred zamknutými dverami neexistujúceho ubytovania.

