Dánska centrálna banka upozornila, že aj v krajine s jednou z najspoľahlivejších platobných infraštruktúr v Európe môže nastať deň, keď terminály zrazu prestanú fungovať. Inštitúcia preto dnes vydala sériu odporúčaní, ako sa pripraviť na výpadky digitálnych platieb a zachovať aspoň základné fungovanie obchodov. Opatrenia reagujú na sériu incidentov, ktoré v posledných mesiacoch spôsobovali chaos aj v rozvinutých európskych ekonomikách.
Keď internet zmĺkne
Regulátor zdôraznil, že nulové riziko kolapsu siete neexistuje. Zatiaľ čo Dánsko patrí medzi digitálnych priekopníkov, technická porucha alebo kybernetický útok môžu kedykoľvek prerušiť spojenie. Aby občania neostali bez možnosti zaplatiť za potraviny a lieky, centrálna banka odporúča umožniť núdzové spracovanie offline platieb vo vybraných prevádzkach. Takýto núdzový režim má zabezpečiť, že základné transakcie budú zaznamenané a po obnovení spojenia sa spracujú dodatočne.
Od roku 2026 majú všetky supermarkety a lekárne zvládnuť kartové operácie aj bez internetu. Riešenie nebude poskytovať plný komfort moderných POS systémov, no zabezpečí minimálny tok peňazí, aby sa spoločnosť nezastavila. Podľa centrálnej banky je dôležitejšia odolnosť ako absolútna dostupnosť, pretože práve tá odolnosť rozhoduje o tom, či sa ekonomika po výpadku rýchlo spamätá.
Záloha v peňaženke aj v mobile
Obyvateľom sa odporúča pripraviť sa aj individuálne. Každá domácnosť by mala mať pri sebe menšiu hotovostnú rezervu približne 800 dánskych korún, teda okolo 100 eur. Peniaze by mali byť rozmenené na drobnejšie hodnoty, pretože počas výpadku bankomaty nemusia fungovať alebo sa rýchlo vyprázdnia. Hotovosť v domácej „núdzovej peňaženke“ dokáže pokryť nevyhnutné nákupy na niekoľko dní, kým sa systémy opäť rozbehnú.
Okrem bankoviek by nemala chýbať ani digitálna variabilita. Centrálna banka odporúča nosiť dve platobné karty rôznych kartových spoločností, napríklad kombináciu Visa a Mastercard alebo lokálne Dankort. Ak sa jedna infraštruktúra náhle odmlčí, druhá môže fungovať bez problémov. Držitelia kariet by zároveň mali mať v smartfóne aplikáciu svojej banky, ktorá umožní zadanie priameho prevodu aj bez pripojenia na platobný terminál.
Prečítajte si tiež
Obchody musia byť pripravené
Od obchodníkov sa očakáva väčšia zodpovednosť. Inštitúcia ich vyzýva, aby preverili svoje záložné procesy, od manuálnych postupov až po internú komunikáciu počas incidentu. Niektoré reťazce už testujú offline režim, pri ktorom sa údaje o transakciách ukladajú lokálne na zariadení. Po obnovení pripojenia sa všetky platby zaúčtujú hromadne, čím sa minimalizuje riziko straty dát a zároveň sa zníži tlak na potrebu hotovosti.
Aj malé prevádzky mimo základnej infraštruktúry však budú musieť hľadať vlastné riešenia. Môže ísť o rezervné pripojenie, ručné potvrdenie platby alebo predpripravené poukážky. Čím viac alternatív majú podnikatelia aj spotrebitelia pripravených vopred, tým menšie je riziko, že počas technickej krízy ostanú služby nedostupné.
Dánska iniciatíva môže byť signálom pre celú Európu, že moderné platobné siete potrebujú podobnú úroveň zálohy ako energetika či telekomunikácie. Krajina, ktorá sa často označuje za priekopníka bezhotovostnej éry, tak paradoxne znovu posilňuje úlohu fyzických peňazí. Či sa tento model ukáže ako univerzálny štandard, sa ukáže po prvých reálnych výpadkoch, ktoré odborníci považujú nie za hypotetické, ale za nevyhnutné.
