V súvislosti s novou legislatívou, podľa ktorej už štatút samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) nebude viazaný na výšku príjmov, vznikajú nejasnosti. Povinnosť platiť odvody by sa tak mala po novom vzťahovať aj na osoby, ktoré si popri zamestnaní len privyrábajú. Do tejto kategórie však môžu spadať aj majitelia fotovoltických panelov, ktorí nespotrebovanú elektrinu odosielajú naspäť do siete.
Podľa niektorých odborníkov sa dá zákon vyložiť tak, že príjem z predaja energie je považovaný za podnikateľský príjem. Finančná správa (FS) však vysvetľuje, že kľúčovú rolu hrá výkon, aký má panel nainštalovaný na streche domu. Téme sa venujú Správy STVR.
Odvody vyššie ako zisk
Mnohí dodávatelia elektriny ponúkajú klientom s fotovoltikou službu takzvanej virtuálnej batérie. Hovorkyňa Energetiky Slovensko, Katarína Šulíková, vysvetlila, že nejde o fyzickú batériu, ale o formu virtuálneho ukladania hodnoty prebytočnej elektriny, ktorú si zákazník neskôr vyberá pre vlastnú spotrebu.
Ak by sa však takýto majiteľ panelu stal z pohľadu zákona SZČO, čelil by problému. Minimálne mesačné odvody pre rok 2026 sú totiž vyčíslené na 131 eur. To znamená, že ročne by musel štátu odviesť takmer 1 600 eur.
Šulíková v tejto súvislosti upozornila na nepomer. Poukázala na to, že slovenská legislatíva limituje výrobný zdroj na domácnostiach na maximálny výkon 10,8 kWp. Takýto zdroj je schopný vyrobiť ročne maximálne dvanásť MWh elektriny. Ak by sa aj celý tento vyrobený objem považoval za prebytok, jeho ročná hodnota by sa podľa aktuálnych spotových cien elektriny pohybovala len okolo 500 eur. Majiteľ by tak platil odvody, ktoré trojnásobne presahujú jeho maximálny možný zisk.

Záleží na výkone a type príjmu
Finančná správa uvádza, že domácnosti, ktoré si nechali inštalovať panel s výkonom menším ako 50 kW a používajú ho pre vlastnú spotrebu, sa na daňovom úrade registrovať nemusia.
Hovorca FS Daniel Kováč spresnil, že príjem z predaja elektriny je možné považovať za „ostatný príjem“ len v prípade, ak túto činnosť vykonáva fyzická osoba, ktorá na ňu nepotrebuje povolenie alebo splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o energetike. V tomto zákone je pritom uvedené, že za podnikanie sa nepovažuje výroba energie, ak jej výkon nepresiahne 10,8 kWh. Dôležité je, že príjmy z kategórie „ostatné príjmy“ sa do výšky 500 eur ročne zdaňovať nemusia.
To, či je majiteľ domu s fotovoltikou považovaný za SZČO, teda závisí od toho, ako sa rozhodne zdaňovať príjmy z výroby elektriny. Hovorkyňa rezortu práce Karolína Ducká to potvrdila s tým, že ak ich niekto zdaňuje ako príjmy z podnikania a z inej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, stáva sa SZČO aj na účely sociálneho poistenia.
Šéf Magna Energie, Martin Ondko, však oponuje, že aktívny odberateľ elektriny nie je výrobca a dodávanie prebytkov do siete nie je podnikaním.
Čo teda treba vedieť?
Pre ľudí s bežnou domácou fotovoltikou nová zmena znamená obdobie veľkej neistoty a potenciálneho finančného rizika. Hrozí im, že sa dostanú do absurdnej situácie: ak zákon vstúpi do platnosti v navrhovanej podobe, mohli by byť nútení platiť minimálne ročné odvody vo výške takmer 1 600 eur (vychádzajúc z odhadu 131 eur mesačne), a to aj v prípade, že ich celkový ročný príjem z predaja prebytkov elektriny do siete (napríklad cez virtuálnu batériu) je maximálne 500 eur. V praxi by tak museli štátu zaplatiť viac ako trojnásobok toho, čo vôbec dokázali zarobiť.

To, či sa ich táto povinnosť dotkne, závisí od jediného kľúčového faktora, na ktorý si musia dať extrémny pozor: ako budú tieto príjmy zdaňovať vo svojom daňovom priznaní.
Najdôležitejšie je, aby si majitelia fotovoltiky postrážili, že ich príjem z predaja prebytkov nie je za žiadnych okolností zdaňovaný ako „príjem z podnikania“ podľa zákona o dani z príjmov. Ak by oni (alebo ich účtovník) urobili chybu a zaradili tento príjem do tejto kategórie, automaticky by tým dali signál Sociálnej poisťovni, že sú samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a spadajú pod nový zákon. Tým by im okamžite vznikla povinnosť platiť plné minimálne odvody, bez ohľadu na výšku zisku.
Správny postup, na ktorý si musia dať pozor, je uistiť sa, že ich inštalácia spĺňa dva body: Po prvé, že jej výkon nepresahuje zákonom stanovený limit 10,8 kWh, pretože len vtedy sa podľa zákona o energetike ich činnosť nepovažuje za podnikanie.
Po druhé, ak tento limit spĺňajú, musia si príjem z prebytkov uplatniť v daňovom priznaní ako „ostatný príjem“. V takom prípade pre nich platí, že príjem do výšky 500 eur ročne je od dane oslobodený, a čo je hlavné, tento typ príjmu nezakladá povinnosť platiť sociálne a zdravotné odvody, a teda by sa na nich nový zákon o SZČO nemal vzťahovať.
