Ministerstvo hospodárstva finalizuje prípravy na spustenie adresnej energopomoci pre domácnosti na rok 2026. Hoci finálne detaily budú známe až v decembri, už teraz je jasné, že pomoc bude kľúčová – bez nej by si priemerný byt priplatil za teplo 310 eur a domácnosť kúriaca plynom až 448 eur ročne. Pomoc má byť adresnejšia a posudzovať sa bude „bonita“ domácnosti, píše denník Pravda.
Energopomoc podmienená verdiktom ÚRSO
Ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila, že systém energopomoci je pripravený, no rezort nemôže zverejniť konkrétnosti, kým nepozná finálne cenové rozhodnutia od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulačný úrad má podľa zákona určiť maximálne ceny energií do 30. novembra 2025.
Až potom bude ministerstvo poznať presné údaje na výpočet bonity domácností a výšky pomoci. Ministerka očakáva, že vláda schváli príslušné nariadenie v priebehu novembra a domácnosti by sa mali detaily dozvedieť ešte pred Vianocami.
Ako bude pomoc fungovať a kto ju dostane?
Energopomoc bude cielená na tzv. energetickú domácnosť, ktorá je definovaná na základe spoločnej adresy odberného miesta. Nárok na pomoc budú mať domácnosti, ktoré odoberajú energie za regulované ceny a ktorých bonita bude nižšia ako vládou stanovená hranica. Táto bonita sa vypočíta ako pomer medzi súčtom príjmov všetkých členov domácnosti a počtom jej členov. Napriek tomuto cieleniu ministerka opakovane potvrdila, že pomoc by malo dostať približne 90 % slovenských domácností.
Systém má byť automatizovaný a ľudia nebudú musieť o nič žiadať. Ak by však domácnosť pomoc nedostala a domnievala by sa, že na ňu má nárok, bude môcť podať reklamáciu cez callcentrum alebo na okresnom úrade.
Faktúry aj energošeky
Spôsob doručenia pomoci sa bude líšiť podľa typu energie. Pri elektrine bude pomoc doručená automaticky cez zálohové a zúčtovacie faktúry. Ceny budú dotované aj vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami (dodajú elektrinu za 73 eur/MWh). Bez pomoci by si domácnosť kúriaca elektrinou priplatila ročne 486 eur.
Na plyn štát poskytne energopomoc taktiež cez faktúry od dodávateľov. Bez nej by domácnosť kúriaca plynom zaplatila o 448 eur viac. Pri teple je situácia zložitejšia, keďže dodávatelia tepla nemajú priamy vzťah s domácnosťami. Pomoc sa preto doručí formou energošekov. Hodnota šeku bude individuálna a určí sa podľa ceny tepla v danej lokalite, spotreby bytového domu a podielu plochy bytu. Bez pomoci by si priemerný byt za teplo priplatil 310 eur ročne. Energošeky sa použijú aj pre bytové kotolne.
Nový zákon zároveň ukladá rozsiahle povinnosti dodávateľom energií a správcom budov, aby zabezpečili transparentnosť a správne doručenie pomoci ku koncovým spotrebiteľom.
Stále len približné informácie
Ministerka hospodárstva Denisa Saková uviedla, že systém je pripravený, no zároveň potvrdila, že ministerstvo bude „tajiť“ úplné konkrétnosti zrejme až do decembra. Dôvodom je, že vláda stále čaká na dva kľúčové údaje potrebné na finálne nastavenie pravidiel.
Po prvé, čaká sa na definitívne rozhodnutia ÚRSO o maximálnych cenách energií, ktoré nebudú známe skôr ako začiatkom decembra. Po druhé, ministerstvo stále čaká na posledné údaje, aby mohlo prerátať tzv. bonitu domácností.
Vieme teda len princíp, ako sa energopomo bude posudzovať: nárok budú mať tie energetické domácnosti, ktorých bonita (pomer súčtu príjmov všetkých členov a koeficientu veľkosti domácnosti) bude nižšia ako hranica určená vládou. Túto presnú hraničnú sumu však vláda zatiaľ nestanovila a určí ju až v dodatočnom nariadení.
Jediný konkrétnejší údaj, ktorý ministerka poskytla, je všeobecný odhad, že k energopomoci by sa malo dostať zhruba 90 % slovenských domácností. Kto presne spadne do tých 10 %, ktoré pomoc nedostanú, sa však dozvieme až po finálnom nastavení tejto bonitnej hranice, čo sa očakáva tesne pred Vianocami.
Kritika nepoľavuje
Energopomoc popri tom všetkom naďalej ostáva ostro kritizovaným opatrením, avšak nie preto, že by ju ľudia nepotrebovali. Problémom je skôr jej forma – je vnímaná ako príliš plošná, extrémne drahá a v príkrom rozpore s konsolidáciou, ktorú vláda zároveň presadzuje.
Kľúčový problém, na ktorý upozorňujú analytici (napríklad Radovan Ďurana z INESS), opozícia (PS), a dokonca aj časť koalície (SNS), je, že pomoc má dostať až 90 % slovenských domácností. Kritici to označujú za neefektívne plytvanie verejnými zdrojmi v čase, keď štát zúfalo potrebuje šetriť.
Podľa nich by bola oveľa lacnejšia a spravodlivejšia adresná pomoc zameraná len na skutočne ohrozené skupiny, ako sú nízkopríjmové domácnosti či seniori. Analytici odhadli, že takáto cielená pomoc by stála len zlomok z plánovanej sumy 435 miliónov eur – možno len 50 až 100 miliónov eur. Štát tak podľa nich neefektívne minie minimálne 300 miliónov eur na dotovanie cien energií aj pre ľudí, ktorí by si vyššie ceny mohli dovoliť zaplatiť sami.
Tento plošný prístup je obzvlášť kritizovaný v kontexte prebiehajúcej konsolidácie. Pre občanov to vytvára paradoxnú a nespravodlivú situáciu: na jednej strane im vláda berie peniaze cez bolestivé opatrenia tretieho konsolidačného balíčka (vyššie zdravotné odvody pre zamestnancov, drastické zvýšenie odvodov pre živnostníkov, vyššie dane, rušenie sviatkov), no na druhej strane peniaze získané týmto uťahovaním opaskov obratom neefektívne rozdáva aj tým, ktorí to nepotrebujú.
Navyše, ako upozorňujú odborníci, umelé a plošné držanie nízkych cien nikoho nemotivuje k šetreniu energiami alebo k investíciám do zateplenia či úspornejších technológií, čo je jediné dlhodobé riešenie. Zatiaľ čo pre najchudobnejšie domácnosti je táto pomoc existenčne dôležitá, jej v podstate plošné nastavenie je vnímané ako drahé politické gesto, ktoré je v rozpore so snahou ozdraviť verejné financie.
