Členské štáty Európskej únie (EÚ) sa v stredu, 5. novembra, v Bruseli dohodli na pozmenenom klimatickom cieli pre rok 2040. Ministri vo verejnom hlasovaní schválili cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. Oznámil to dánsky minister pre klímu Lars Aagaard, ktorý rokovaniam predsedal.
Dohoda sa dosiahla tesne pred klimatickým summitom COP30, ktorý sa začne v Brazílii budúci pondelok (10. novembra), informujú Správy STVR.
Zároveň však bola schválená aj výrazná flexibilita. Členské štáty budú môcť nakupovať emisné kredity v zahraničí, a to až do výšky piatich percentuálnych bodov tohto cieľa. Agentúra Reuters spresnila, že v praxi to pre európsky priemysel znamená, že bude musieť reálne dosiahnuť „len“ 85-percentné zníženie emisií v rámci EÚ. Únia sa tiež dohodla, že v budúcnosti posúdi možnosť obchodovať s uhlíkovými kreditmi aj vnútri spoločenstva.
Postoj Slovenska a V4
Napriek týmto ústupkom hlasovalo Slovensko proti sprísneniu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) na sociálnej sieti uviedol, že Slovensko tak urobilo spolu s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4).
Taraba označil ústupky, vrátane návrhu na odloženie systému ETS2 o jeden rok, za nedostatočné. Podľa neho ide o prvé priznanie, že systém je zlý a namierený proti sociálnemu štandardu ľudí. Vyhlásil, že Slovensko bude spolu s množstvom iných štátov jednotne postupovať proti tomuto systému, kým namiesto odďaľovania nedôjde k jeho úplnému zrušeniu.
Za žalostné tiež považuje, že bol zamietnutý návrh, aby EÚ pred prijatím vážnych rozhodnutí najprv vypracovala dopadové štúdie na jednotlivé štáty.
Ústupky vyrokovalo aj Česko
Proti dohode hlasovalo aj Česko. Český minister životného prostredia Petr Hladík však na sociálnej sieti X oznámil, že sa Česku podarilo vyrokovať množstvo významných ústupkov, aj keď Česko v súlade so svojou dlhodobou pozíciou dohodu nakoniec nepodporilo.
Za hlavné dosiahnuté body Hladík označil:
- Odklad ETS2: Nový systém emisných kvót (ETS2) bude odložený o jeden rok, so spustením v roku 2028.
- Zníženie cieľa: Cieľ do roku 2040 bude reálne znížený na 85 percent za celú EÚ, a to bez záväzných cieľov pre jednotlivé štáty.
- Medzinárodné kredity: Potvrdil 5-percentnú možnosť naplnenia cieľa pomocou medzinárodných kreditov z tretích krajín.
- Technologická neutralita: Podľa Hladíka bude zachovaná aj v revízii pravidiel pre emisie CO2 z automobilov, čo znamená priestor nielen pre elektromobily, ale aj pre alternatívne palivá. Minister to označil za ďalší krok k prehodnoteniu zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.
- Priemysel: Za úspech označil aj zachovanie vyššej bezplatnej alokácie kvót pre český priemysel aj po roku 2028.
Vytvorenie blokačnej menšiny
Pôvodný návrh Európskej komisie z júla tohto roku počítal s 90-percentným znížením. Niektoré štáty ako Česko, Poľsko či Taliansko presadzovali jeho oslabenie. Poľsko napríklad žiadalo, aby bolo možné až desať percent cieľa dosiahnuť nákupom medzinárodných kreditov.
Hladík uviedol, že Česko vytvorilo skupinu presadzujúcu „realistický cieľ“ spolu s Talianmi, Grékmi, Bulharmi, Rumunmi, Slovákmi, Poliakmi, Maďarmi, Rakúšanmi a Belgičanmi. Táto silná blokačná menšina si podľa neho vyjednala množstvo ústupkov, aj keď niektoré krajiny, ako Česko a Slovensko, výsledný text nakoniec aj tak nepodporili.
V čom je “nový” systém benevolentnejší?
Hoci na papieri zostalo číslo 90 percent, v praxi bol tento cieľ oslabený dvoma kľúčovými ústupkami, ktoré si presadila blokačná menšina štátov vrátane Slovenska a Česka.
Prvým ústupkom je, že až 5 percentuálnych bodov z tohto cieľa bude možné nakúpiť vo forme medzinárodných emisných kreditov. To v praxi znamená, že reálny, fyzický záväzok na zníženie emisií v rámci EÚ je už len 85 percent, zvyšok sa dá „dokúpiť“ z projektov v tretích krajinách.
Druhým zvratom je potvrdený ročný odklad zavedenia kontroverzného systému ETS2 (nových emisných kvót na kúrenie a dopravu), ktorý sa tak nespustí v roku 2027, ale zrejme až v roku 2028.
Je to dobrá správa?
Pre priemysel a krajiny V4 sú posledné udalosti jednoznačne dobrou správou a víťazstvom „realistického“ prístupu. Presadili ústupky, ktoré podľa nich chránia európsku ekonomiku a sociálny štandard obyvateľov pred príliš rýchlymi a drahými zmenami.
Z pohľadu týchto krajín sa podarilo odvrátiť najtvrdšie dopady a získať čas. Naopak, pre environmentálne ambicióznejšie štáty, ako Španielsko či Švédsko, a pre klimatických aktivistov je to zlá správa. Považujú to za oslabenie klimatických ambícií EÚ tesne pred dôležitým svetovým summitom COP30 v Brazílii a za krok späť, ktorý ohrozuje dlhodobé ciele Parížskej dohody.
Čo to ovplyvní?
Dopady odsúhlasených zmien budú okamžité a výrazné. Pre bežných ľudí je najdôležitejší odklad systému ETS2 – znamená to, že očakávané zdražovanie benzínu, nafty a kúrenia spojené s novými kvótami sa oddiali minimálne o jeden rok, teda do roku 2028.
Pre priemysel to znamená, že získa viac voľných emisných kvót aj po roku 2028 a bude čeliť nižšiemu reálnemu cieľu (85 %), čo znižuje tlak na okamžité drahé investície. Zrejme najväčší dopad to bude mať na automobilový priemysel. Zmienka o zachovaní „technologickej neutrality“ pri revízii emisií z áut je priamym signálom, že sa otvára priestor pre alternatívne palivá (napr. syntetické palivá) a že zákaz predaja spaľovacích motorov po roku 2035 už nie je taký definitívny, ako sa pôvodne zdalo.
