V Európe sa z budov stáva frontová línia boja s klimatickou krízou. Už v apríli 2024 vstúpila do platnosti nová smernica EÚ, ktorá postupne zmení to, ako navrhujeme, obnovujeme a využívame domy, byty aj kancelárie. Energetický štítok už nebude stačiť, rozhodovať má celková uhlíková stopa budovy počas jej existencie aj spôsob výroby použitej energie.
Slovensko sa musí tomuto rámcu prispôsobiť, pričom podľa Slovenskej komory stavebných inžinierov ide o jednu z najväčších zmien od zavedenia energetických certifikátov. Dotkne sa vlastníkov bytov, rodinných domov aj manažérov kancelárskych komplexov, ktorí môžu čakať náročnejšie, ale aj premyslenejšie obnovy.
Od úspor energie k úsporám emisií
Nové pravidlá presúvajú pozornosť z jednoduchého znižovania spotreby energie na znižovanie emisií. Ministerstvo dopravy pripomína, že už nestačí len zatepliť fasádu a vymeniť okná. Hodnotiť sa má pôvod energie, spôsob jej výroby a to, či celková prevádzka budovy nezaťažuje klímu. V praxi to znamená, že dve rovnako úsporné budovy môžu mať odlišné hodnotenie, ak jedna využíva obnoviteľné zdroje a druhá spaľuje fosílne palivá.
Do popredia sa dostávajú bezemisné budovy, ktoré sa od roku 2030 stanú štandardom pre novú výstavbu. Nové projekty majú od začiatku pracovať s konceptom nízkych emisií, od výberu materiálov, cez technické zariadenia až po budúce napojenie na obnoviteľné zdroje. Smernica súčasne ráta s tým, že nie každá budova sa dá úplne prispôsobiť, preto zavádza priestor pre odborné zdôvodnenie výnimiek.
Solárne panely, nabíjačky a pasport obnovy
Najviditeľnejšou zmenou bude povinné uvažovanie o solárnych technológiách a elektromobilite. Najmä verejné nebytové budovy majú v jasne stanovených termínoch rátať s inštaláciou fotovoltiky, pričom konkrétne požiadavky sa majú odvíjať od podlahovej plochy. Nové a významne obnovované objekty musia súčasne počítať s kabelážou a nabíjacími bodmi pre elektrické autá, aby sa z parkovísk stala prirodzená súčasť dopravnej infraštruktúry budúcnosti.
Pri starších stavbách bude kľúčový znalecký posudok. Projektant má presne posúdiť, či strecha z hľadiska statiky unesie solárne panely a či v danej lokalite dávajú zmysel. Ak odborník zdokumentuje, že inštalácia nie je technicky uskutočniteľná alebo ekonomicky primeraná, sankcie sa nemajú uplatniť. Smernica tak kombinuje ambiciózne klimatické ciele s pragmatickým pohľadom na limity existujúcej zástavby.
Peniaze, certifikáty a dlhá cesta k roku 2050
Štát popri nových povinnostiach sľubuje aj finančné nástroje. Ministerstvo dopravy počíta s využitím Programu Slovensko, so Štátnym fondom rozvoja bývania a aj s mechanizmami viazanými na systém emisných povoleniek ETS2. Vlastníkov má motivovať jednoduchá logika, čím viac obnoviteľných zdrojov budova využíva, tým menej zaplatí za prevádzku. Návratnosť investícií sa síce líši pri novostavbách a pri starších domoch, avšak už teraz vidieť, že kombinácia zateplenia a vlastnej výroby elektriny dokáže zásadne znížiť účty.
Prečítajte si tiež
Dôležitým nástrojom bude Národný plán obnovy budov, ktorý sa má pravidelne aktualizovať v päťročnom cykle. Jeho súčasťou je tzv. pasport obnovy, teda odborný dokument, ktorý odporučí najvhodnejšie kroky modernizácie, ich poradie a očakávané úspory. Hoci nepôjde o právne záväzný predpis, pre bežného vlastníka môže poslúžiť ako návod, vďaka ktorému sa vyhne chaotickým a predraženým zásahom.
Energetická certifikácia sa má rozšíriť na všetky verejné budovy, nielen tie, kam denne prichádzajú davy ľudí. Certifikát sa tak stane vizitkou toho, ako vážne správca berie klimatické záväzky. Pre technologické firmy a startupy v oblasti smart building riešení to otvára priestor na nové služby, od monitoringu spotreby až po optimalizáciu prevádzky v reálnom čase.
