Štáty v Európe čelia rovnakému problému. Príjmy z daní z benzínu a nafty klesajú, no peniaze na opravy ciest potrebujú rovnako, ak nie viac. S rastúcim počtom elektromobilov sa preto čoraz častejšie objavuje návrh nahradiť časť dnešných daní novým mechanizmom. Vodiči by už neplatili najmä cez palivo, ale priamo za každý najazdený kilometer.
Prečo sa hovorí o kilometrovom zdanení
Súčasný model financovania ciest stojí najmä na spotrebných daniach z fosílnych palív. Elektromobily tieto dane neplatia, hoci cestnú sieť využívajú rovnako ako spaľovacie autá. Rozdiel v zaťažení je preto čoraz výraznejší a vlády musia hľadať systém, ktorý bude fungovať bez ohľadu na technológiu pohonu. Kilometrová daň má tento problém riešiť tak, že každého vodiča zaťaží podľa toho, koľko reálne jazdí.
Do hry vstupuje aj rastúca cena modernizácie a údržby infraštruktúry. Cestná sieť sa má priebežne opravovať a náklady stúpajú. Model, v ktorom viac platí ten, kto cestu využíva intenzívnejšie, sa javí ako spravodlivejší než riešenia viazané len na spotrebu paliva.
Ako by systém fungoval
Navrhovaný princíp je pomerne priamočiary. Každé auto by malo priradenú sadzbu za kilometer a vodič by platil podľa skutočného nájazdu. Pri osobných vozidlách sa ráta so sadzbou 0,03 eura za kilometer. Pri nákladných autách má byť suma približne štyrikrát vyššia. Zásadné je, že pravidlá by sa vzťahovali na všetky typy pohonu rovnako, či už ide o benzín, naftu alebo elektromotor.
Takýto model reaguje na dlhoročnú situáciu, keď väčšiu časť daňovej záťaže nesú majitelia spaľovacích áut. Elektromobily sa cestnej infraštruktúre nevyhýbajú, ale na jej financovaní sa pri dnešnom nastavení podieľajú len okrajovo. Pri kilometrovej dani by rozhodoval výlučne počet najazdených kilometrov. V praxi by napríklad vodič, ktorý prejde 15-tisíc kilometrov ročne, zaplatil pri sadzbe 0,03 eura za kilometer približne 450 eur.
Skúsenosti a plány v Európe
Viaceré štáty už pripravujú konkrétne návrhy alebo otvorili politickú diskusiu. Španielsko pracuje na koncepte, v ktorom by vodiči hradili poplatok za každý najazdený kilometer na území celej krajiny. V Nemecku sa hovorí o rozšírení existujúceho mýtneho systému aj na osobné automobily. Spojené kráľovstvo má pripravené riešenie, ktoré pri elektromobiloch počíta s približne 3 pencami za kilometer.
Prečítajte si tiež
Spoločným menovateľom týchto úvah je rovnaký trend. Výnosy z palivových daní postupne nestačia a štáty hľadajú nový model, ktorý by zabezpečil stabilné financovanie ciest. Preto sa kilometrová daň objavuje v plánoch viacerých krajín ako možné riešenie.
Motivácia k podvodom s počítadlom kilometrov
Naviazanie dane na najazdené kilometre však prináša aj riziká. Manipulácia s odometrom je už dnes rozšírený problém pri predaji jazdených áut, pretože umelo znížený nájazd zvyšuje hodnotu vozidla. Ak by sa k tomu pridal priamy vplyv počítadla kilometrov na výšku dane, finančná motivácia na podvody by ešte vzrástla. Aj malé úpravy by pre častých vodičov mohli predstavovať možnú úsporu.
Pri nájazde okolo 40-tisíc kilometrov ročne by stiahnutie odometra o niekoľko tisíc kilometrov znížilo daň o desiatky eur. Časť motoristov by to mohla vnímať ako dôvod na nelegálnu úpravu počítadla. Európske štáty preto diskutujú o opatreniach, ktoré by manipuláciu s nájazdom sťažili. Do úvahy prichádzajú častejšie evidované odpočty kilometrov, spoločný európsky register servisnej histórie alebo telematické riešenia, ktoré sledujú skutočnú jazdu.
Pri technológiách, ktoré by priebežne zaznamenávali jazdu vozidla, však diskusia naráža na tému ochrany súkromia. Bolo by nutné presne určiť, aké údaje sa môžu zbierať a v akom rozsahu. Kilometrová daň tak môže priniesť tlak na prísnejšiu kontrolu odometrov a jasné pravidlá pre nakladanie s údajmi.
Postavenie Slovenska v debate
Na Slovensku dnes vodiči platia za dopravu najmä cez spotrebné dane z palív, registračné poplatky pri prihlásení vozidla a mýto pre nákladnú dopravu. Pri osobných autách neexistuje priama platba za nájazd. Vývoj v iných štátoch môže ovplyvniť aj domáce uvažovanie o tom, ako financovať cestnú infraštruktúru v budúcnosti.
Ak veľké európske štáty zavedú systém založený na reálnom nájazde, tlak na podobnú diskusiu pravdepodobne dorazí aj na Slovensko. Krajina bude musieť zvážiť, či zostane pri súčasnom modeli, alebo pristúpi na riešenie, ktoré rozdeľuje náklady podľa počtu prejdených kilometrov. S tým by prišli aj otázky, ako merať nájazd, ako chrániť osobné údaje a ako obmedziť podvody, ktoré už dnes predstavujú problém na trhu s ojazdenými vozidlami.
