Budúci dlhodobý rozpočet Európskej únie (EÚ), ktorý Európska komisia (EK) opisuje ako väčší, transparentnejší a flexibilnejší, čelí vážnym prekážkam. Jeho prvý návrh vo výške 1,8 bilióna eur, ktorý Komisia predstavila v júli, patrí zatiaľ k najviac kritizovaným. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) svoje výčitky tlmočili priamo predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej. Téme sa venujú Správy STVR.
EÚ čelí kritike aj od vlastných
Europoslancom prekáža hneď niekoľko zásadných nedostatkov. Kritizujú navrhovanú celkovú výšku rozpočtu, problematické spájanie viacerých doterajších fondov do jedného veľkého balíka, menej peňazí na podporu poľnohospodárstva a v neposlednom rade zmenu v tom, kto bude o rozdelení európskych peňazí rozhodovať.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) uviedla, že hlavným problémom je centralizácia moci do rúk Bruselu a členských štátov. Zdôraznila, že jej pozíciou vždy bolo, aby viac peňazí išlo priamo do regiónov a aby si ľudia v obciach mohli sami povedať, na čo tieto prostriedky potrebujú.
Jej kolega Branislav Ondruš (Hlas-SD) súhlasil, že regióny treba vo väčšej miere zatiahnuť do spolurozhodovania. Zároveň však upozornil, že je potrebné presne definovať, aké podmienky a pravidlá budú s týmto procesom spojené.
Pristúpili na pár úprav
Hrozbu, že Európsky parlament by mohol rozpočet v tejto podobe odmietnuť, vzala EÚ, resp. Komisia, veľmi vážne. Nezvyčajne skoro preto prišla s prvými úpravami návrhu.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová sa snažila poslancov upokojiť. Vysvetlila, že kohézia (politika súdržnosti) a poľnohospodárstvo zostávajú epicentrom nového rozpočtu EÚ a zdroje pre obe kľúčové oblasti boli zachované. Podľa nej sa správa kohézie nemení a regióny budú aj naďalej plne zaangažované. Navrhla tiež zavedenie takzvaných „regionálnych kontrol“, ktoré majú zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prispôsobili lokálnej realite.
Europoslanci však tieto prísľuby vnímajú ako nedostatočné. Hoci pripúšťajú, že EK sa vybrala správnym smerom, ústupky sú zatiaľ príliš malé.
Podpredsedníčka výboru EP pre rozpočet Lucia Yar (PS) potvrdila, že budú aj naďalej veľmi pozorne sledovať, či peniaze skutočne pôjdu regiónom, či poľnohospodárstvo získa to, čo potrebuje, a hlavne, či národné vlády nezískajú príliš veľa kompetencií nad záležitosťami, ktoré majú celoeurópsku perspektívu.
Cesta k finálnej podobe budúceho sedemročného rozpočtu je teda ešte dlhá a kľukatá. Jeho schválenie si vyžaduje nielen podporu Európskeho parlamentu, ale aj jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, ktoré, mimochodom, kritikou takisto nešetria.
EÚ naštrbila základné piliere
Niet pochýb o tom, že kritizované body v návrhu nového rozpočtu EÚ sú mimoriadne problematické, nakoľko priamo zasahujú do základných pilierov fungovania Únie, teda do transparentnosti, regionálnej politiky a prerozdeľovania moci.
Spájanie viacerých fondov do jedného veľkého balíka, hoci sa môže javiť ako snaha o zjednodušenie, je v skutočnosti vnímané ako krok k menšej transparentnosti. Doteraz mali fondy (napríklad sociálny, regionálny, kohézny) jasne stanovené ciele a bolo ľahšie sledovať, či sa peniaze minuli na určený účel.
V jednom „super-fonde“ sa táto kontrola stráca a je oveľa ťažšie zistiť, či peniaze neskončili pri projektoch, ktoré sú síce politicky viditeľné, ale neriešia pôvodné ciele, napríklad v sociálnej oblasti.
S tým úzko súvisí aj centralizácia moci, ktorá je ďalším kritizovaným bodom. Ak sa rozhodovanie presunie z regiónov do Bruselu a hlavných miest členských štátov, stráca sa kľúčový princíp subsidiarity, čiže to, že o lokálnych problémoch majú rozhodovať tí, ktorí im najlepšie rozumejú.
Zástupcovia regiónov, ako uviedla aj Miriam Lexmann, sa obávajú, že peniaze sa budú prideľovať na základe centrálnych priorít, a nie na základe skutočných potrieb obcí a miest. Zníženie peňazí na poľnohospodárstvo je zasa mimoriadne citlivou témou, pretože Spoločná poľnohospodárska politika je jedným z najstarších a najväčších programov EÚ. Priame platby farmárom zabezpečujú nielen ich prežitie, ale aj potravinovú bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európy voči lacnejším dovozom.
Ovplyvní všetko a všetkých
Výsledná podoba 1,8-biliónového rozpočtu ovplyvní absolútne všetky členské štáty bez výnimky. Tento dokument, známy ako Viacročný finančný rámec (VFR), je najdôležitejším finančným plánom EÚ na nasledujúce roky. Ide presný plán, ktorý definuje priority Únie. Stanovuje, koľko peňazí pôjde na Zelenú dohodu, koľko na digitalizáciu, koľko na obranu hraníc, koľko na poľnohospodárstvo a koľko na politiku súdržnosti (kohéziu), ktorá pomáha chudobnejším regiónom. Zároveň určuje aj to, koľko bude musieť každý jeden členský štát prispieť do spoločnej pokladnice.
Samozrejme, aj pre Slovensko to predstavuje veľké výzvy. Slovensko je stále čistým prijímateľom, čo znamená, že z rozpočtu EÚ dostávame podstatne viac peňazí, ako do neho platíme. Rozpočet teda priamo určí, koľko miliárd eur k nám v nasledujúcich rokoch pritečie.
Navyše, drvivá väčšina všetkých verejných investícií na Slovensku – od modernizácie železníc a výstavby diaľnic cez rekonštrukcie nemocníc a škôl až po environmentálne projekty – nie je financovaná z našich daní, ale práve z európskych fondov. Akákoľvek zmena v kohéznej politike alebo spájanie fondov priamo ovplyvní, koľko peňazí budeme mať na dobiehanie životnej úrovne západných krajín.
Napokon netreba zabúdať na to, že do budúcich rozpočtov sa čoraz viac dostáva princíp „peniaze za reformy“. Ak EÚ presadí, že veľká časť fondov bude podmienená implementáciou konkrétnych štrukturálnych reforiem (napríklad v justícii, školstve alebo v systéme verejných výdavkov), pre Slovensko to môže znamenať problém. Finálna podoba rozpočtu tak nerozhodne len o tom, koľko peňazí dostaneme, ale aj o tom, aké ťažké bude sa k nim reálne dostať.
