Európsky parlament poslal svetu jasný signál, že nechce poľaviť v klimatickom úsilí. Poslanci sa dnes priklonili k myšlienke, aby Únia do roku 2040 znížila čisté emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti roku 1990, čím sa EÚ priblíži k vízii klimatickej neutrality. Ide o rozhodnutie, ktoré môže zásadne ovplyvniť ekonomiku, priemysel aj každodenný život Európanov.
Za návrh hlasovalo 379 poslancov, proti sa postavilo 248 a 10 sa zdržalo. Takýto výsledok signalizuje, že väčšina europoslancov považuje prepojenie environmentálnych ambícií s hospodárskou stabilitou za kľúčové. Brusel má do polovice storočia dosiahnuť nulovú bilanciu emisií, a nový medzník na ceste k tomuto cieľu má zaručiť, že sa zelená transformácia nespomalí.
Zníženie s prísnymi pravidlami
Podľa návrhu Európskeho parlamentu by do roku 2036 mohlo najviac päť percent z plánovaného zníženia pochádzať z medzinárodných uhlíkových kreditov. Oproti pôvodnému nápadu Európskej komisie ide o mierne odvážnejší prístup. Poslanci však trvajú na tom, aby s takýmito kreditmi sprevádzali prísne záruky kvality a dohľad nad ich transparentnosťou. Európa sa tak chce vyhnúť závislosti od kompenzácií mimo svojho územia a podporovať čisté technológie v rámci domáceho priemyslu.

Súčasne sa presadzuje myšlienka, aby odstraňovanie uhlíka v samotnej Únii, napríklad pomocou technológií na zachytávanie CO₂, nahrádzalo emisie, ktoré sa ťažko znižujú v energeticky náročných sektoroch. Takýto prístup má nielen ekologický, ale aj strategický význam, pretože umožní rozvíjať nové odvetvia a pracovné príležitosti v oblasti energetických inovácií.
Odklad ETS2 a sledovanie pokroku
Zmena sa dotkne aj pripravovaného systému obchodovania s emisnými povolenkami pre budovy a cestnú dopravu, známeho ako ETS2. Po schválení návrhu sa jeho spustenie presunie z roku 2027 na rok 2028, aby mali členské štáty viac času na prípravu a ochranu obyvateľov pred prudkým rastom cien energií. Parlament tým reagoval na obavy, že príliš rýchly prechod by mohol negatívne zasiahnuť domácnosti s nižšími príjmami.
Okrem termínov požadujú poslanci aj pravidelné dvojročné hodnotenia napĺňania cieľov. Európska komisia má sledovať vedecký vývoj, nové technológie a ich vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu. Zohľadňovať sa majú aj ceny energií a životná úroveň občanov. Ak sa ukáže, že dosiahnutie cieľa je ohrozené, Komisia má pripraviť nové návrhy a posilniť finančné nástroje, ktoré zrýchlia prechod na udržateľné hospodárstvo.
Prijatie pevného cíľa do roku 2040 má význam aj mimo hraníc Európy. EÚ sa tým pripravuje na novembrovú konferenciu OSN o klíme, ktorá sa uskutoční v brazílskom Beléme. Delegácia europarlamentu sa tam chystá vyslať posolstvo, že Európa zostáva lídrom v boji proti globálnemu otepľovaniu, aj napriek rastúcim ekonomickým a geopolitickým výzvam.

