Ak by sa Európa dostala do priameho stretu s Ruskom, mohla by čeliť vážnemu problému, ako rýchlo postaviť dostatočne silnú armádu. Na túto hrozbu upozornila aktuálna štúdia Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI), ktorú podľa agentúry AFP zverejnili 4. novembra. Dokument odhaľuje, že aj napriek rastúcim obranným rozpočtom kontinent trpí slabou pripravenosťou a chýbajúcou spoločnou víziou.
Analytici IFRI upozorňujú, že európske vlády nedokážu dostatočne premeniť svoje finančné záväzky na skutočný priemyselný a vojenský rast. Hlavným problémom je absencia jednotnej stratégie, ktorá by spájala ekonomické a obranné ciele. Európa má síce silné hospodárske zázemie a technologické schopnosti, no tieto výhody často ostávajú nevyužité v reálnej armádnej výrobe.
Politická vôľa ako rozhodujúci faktor
Podľa riaditeľa IFRI Thomasa Gomarta má kontinent všetky predpoklady, aby sa do roku 2030 dokázal postaviť Rusku, pokiaľ sa nájde dostatok odhodlania. Upozornil však, že chýba politická súdržnosť a koordinácia, ktorá by umožnila spoločnú obrannú ekonomiku. Pan‑európske rozhodovanie o obrane je pomalé, a to komplikuje aj modernizáciu vojenských kapacít. Gomart zároveň pripomenul „kritické vojenské medzery“, ktoré môže mať každý štát iné, no spolu vytvárajú slabé miesto celej Európy.
V praxi to znamená, že mnohé krajiny by v prípade krízy len ťažko vedeli vytvoriť jednotky schopné rýchleho nasadenia. Do roku 2025 má až 20 z 30 štátov, ktoré patria buď do NATO, alebo do EÚ, armády menšie ako 15‑tisíc profesionálnych vojakov. Okrem štátov na východnom okraji kontinentu by väčšina ostatných krajín dokázala vyslať za svoje hranice iba niekoľko práporov, pričom väčšie formácie by zostali výsadou šiestich štátov vrátane Francúzska, Británie a Nemecka.
Prečítajte si tiež
Silné letectvo, slabé pozemné sily
IFRI konštatuje, že v oblasti letectva a námorníctva má Európa pred Ruskom istý náskok. Problém prichádza pri pozemných silách, ktoré podľa autorov štúdie trpia chronickým podfinancovaním a nedostatočnou logistickou podporou. Kým moderné lietadlá či fregaty slúžia ako symbol technologického pokroku, pozemné jednotky trpia nedostatkom personálu, náhradných dielov aj munície. Európske úrady navyše zatiaľ nedokázali premeniť zvýšené investície na „hmatateľný priemyselný nárast“, napríklad v oblasti výroby rakiet či ťažkej techniky.
Európske vlády po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 síce začali výrazne zvyšovať svoje obranné rozpočty, no podľa odborníkov to nestačí. Problém spočíva v pomalom obstarávaní, byrokratických prekážkach a nejednotnej koordinácii výrobných kapacít medzi členskými štátmi. Kým niektoré vlády spúšťajú programy na podporu domáceho zbrojárstva, iné sa stále spoliehajú na dodávky z tretích krajín.
Štúdia IFRI uzatvára, že najbližšie roky budú pre kontinent kľúčové. Ak sa podarí premeniť ekonomický potenciál na spoločnú bezpečnostnú stratégiu, môže sa Európa do polovice nasledujúceho desaťročia stať sebaistým partnerom v rámci NATO. Ak však zostane rozdelená a bez jasnej vízie, riziko neschopnosti reagovať na dlhodobé hrozby bude narastať.
