Podľa jesennej hospodárskej prognózy Európskej komisie vstupuje Slovensko do trojročného obdobia, v ktorom sa má ekonomika posúvať dopredu iba veľmi pomaly. V roku 2025 sa má reálny hrubý domáci produkt zvýšiť len o 0,8 %, čo znamená citeľné spomalenie oproti predchádzajúcemu roku a zaradenie skôr do slabšej polovice krajín Európskej únie. V rámci dvadsaťsedmičky má Slovensko obsadiť 18. priečku, v eurozóne má patriť štrnáste miesto, takže krajina sa bude nachádzať pod priemerom menovej únie.
V roku 2026 sa má rast udržať len na úrovni 1,0 %, pričom rebríček krajín EÚ sa má pre Slovensko zhoršiť na 22. pozíciu a v eurozóne na 16. miesto. Až rok 2027 má priniesť mierne zrýchlenie na 1,4 %, čo by malo posunúť krajinu na 21. priečku v Únii a na pätnástu pozíciu medzi krajinami platiacimi eurom. Aj pri jemnom zrýchlení však má Slovensko zostať v skupine štátov s tlmeným rastom, ktoré v prostredí vyšších úrokov a prísnejšej fiškálnej politiky bojujú skôr o udržanie stability než o dynamický posun.
Európska komisia spája slabší výkon ekonomiky v roku 2025 s kombináciou externých aj domácich faktorov. V pozadí stoja napäté obchodné vzťahy, zvýšená geopolitická neistota a súčasne aj domáca fiškálna konsolidácia, ktorá má obmedzovať dopyt. Po silnejšom začiatku roka sa má vývoz v druhej polovici 2025 oslabiť pre vplyv amerických ciel, takže čistý export má k rastu prispieť skôr negatívne. Priemysel má navyše za sebou sériu slabších mesiacov a súkromná spotreba už nedokáže držať krok s predchádzajúcim rokom, aj pre zvýšenie DPH na začiatku 2025.
Export brzdia clá, pomáha nová automobilka
V roku 2026 sa má slovenské hospodárstvo aj naďalej pohybovať v režime obmedzeného rastu, keďže obchodná neistota má pretrvávať a fiškálna konsolidácia má znižovať chuť domácností a firiem míňať. Vplyv vyšších daní a úsporných opatrení má naďalej tlmiť súkromnú spotrebu, takže domácnosti majú pristupovať k výdavkom opatrnejšie a viac zvažovať väčšie nákupy. Podnikové investície majú čiastočne držať nad vodou európske fondy, zatiaľ čo štát má pokračovať v investíciách, najmä v oblasti obranného vybavenia.
Obchodná aktivita má v roku 2026 čeliť slabšiemu globálnemu dopytu a rozšíreniu ciel, čo je pre otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, významná brzda. Automobilový priemysel, ktorý je silne naviazaný na americký trh, má byť jedným z najcitlivejších sektorov, pretože nové bariéry môžu zhoršiť konkurencieschopnosť exportu. Jednotlivé automobilky, ktoré sú priamo alebo nepriamo orientované na USA, budú nútené hľadať nové odberateľské trhy alebo prispôsobiť produkciu.
Prečítajte si tiež
V roku 2027 sa má situácia v exporte postupne zlepšovať. Komisia predpokladá, že oživenie zahraničného dopytu a spustenie novej automobilky prinesú vyššiu dynamiku vývozu, čo sa má premietnuť aj do zrýchlenia rastu HDP na 1,4 %. Nová produkčná kapacita v automobilovom priemysle má posilniť exportné čísla aj dodávateľské reťazce v priemysle, hoci stále existuje riziko, že slabší výkon hlavných obchodných partnerov, najmä v eurozóne, bude z tohto efektu ukrajovať.
Súkromná spotreba by sa mala v roku 2027 opäť mierne zrýchliť, keď sa postupne prejaví kombinácia nižšej inflácie a očakávaného návratu rastu odmien zamestnancov na pozitívnu trajektóriu. Konsolidačné kroky vlády však majú tento proces pribrzdiť, pretože časť príjmov domácností má absorbovať vyššia daňová záťaž. Výsledkom má byť opatrné zlepšenie nálady spotrebiteľov, nie však rýchly návrat k spotrebnému boomu.
Deficit neklesá, trh práce tuhne
Inflačný vývoj má v najbližších rokoch zostať pre slovenské domácnosti dôležitým signálom. V roku 2025 sa má harmonizovaná inflácia držať na úrovni 4,2 %, pričom k výsledku má prispieť kombinácia vyššej DPH a silného rastu miezd z posledných rokov. V roku 2026 sa má tempo rastu cien len mierne znížiť na 4,1 %, pretože do popredia majú vstúpiť drahšie energie, zatiaľ čo ostatné komponenty inflácie budú tlmiť slabší domáci dopyt. Až v roku 2027 sa má inflácia citeľnejšie zmierniť na 3,2 %, čo by pri miernom raste ekonomiky mohlo priniesť citeľnejšie zlepšenie reálnych príjmov.
Verejné financie majú v nasledujúcich troch rokoch prechádzať náročnou kombináciou konsolidácie a rastúcich výdavkov. V roku 2025 sa má deficit verejných financií znížiť na 5,0 % HDP vďaka úpravám sadzieb DPH, dane z príjmov právnických osôb a zavedeniu transakčnej dane. V roku 2026 má deficit ďalej klesnúť na 4,6 %, pričom hlavný tlak na zlepšenie má prichádzať z príjmovej strany a z postupnej kontroly výdavkov. O rok neskôr sa má však saldo opäť zhoršiť na 5,3 %, pretože vyššie investície do obrany a spolufinancovanie projektov z európskych zdrojov majú rozpočet výraznejšie zaťažiť.
Zvýši sa dlh aj nezamestnanosť
Pomer verejného dlhu k HDP sa má napriek konsolidačným opatreniam zvyšovať. V roku 2025 má dosiahnuť 61,9 %, v roku 2026 sa má posunúť na 64,0 % a v roku 2027 má narásť až na 66,9 %. Za týmto vývojom stoja očakávané deficity v kombinácii s pomalým nominálnym rastom ekonomiky, ktorý neumožňuje dlh rýchlejšie „vyrásť“ z problémov. Slovensko sa tak má v oblasti dlhu pohybovať bližšie k horným hraniciam pravidiel, čo bude zvyšovať citlivosť na rozhodnutia ratingových agentúr a na náladu investorov.
Trh práce má napriek slabšiemu rastu ekonomiky zostať relatívne napätý, hoci postupne sa majú objavovať známky ochladzovania. V roku 2025 sa má miera nezamestnanosti zvýšiť na 5,4 %, čo je mierny nárast oproti roku 2024, no stále ide o historicky relatívne nízku úroveň. Vysoký počet voľných pracovných miest a silný dopyt po pracovníkoch v niektorých odvetviach má naznačovať, že firmy sa snažia udržať kapacity, pričom pracujú so zvýšeným prílevom zahraničnej pracovnej sily.
Od roku 2026 majú vyššie dane, plánované znižovanie miezd vo verejnom sektore a utlmená obchodná aktivita začať viac zaťažovať zamestnanosť aj rast príjmov. Miera nezamestnanosti sa má v rokoch 2026 a 2027 posunúť na 5,6 %, takže trh práce sa má ochladiť, nie však zosypať. Rast odmien zamestnancov sa má v roku 2026 dostať do záporných hodnôt, ak sa zohľadní inflácia, čo znamená reálny pokles kúpnej sily, a v roku 2027 sa má opäť vrátiť k mierne pozitívnej trajektórii.
