Predstava dvanásťhodinového letu cez Pacifik sa môže v budúcnosti radikálne zmeniť. Japonský startup Innovative Space Carrier Inc. (ISC) predstavil ambiciózny plán na vývoj vesmírneho lietadla, ktoré by dokázalo prekonať vzdialenosť medzi Tokiom a New Yorkom za jedinú hodinu. Tento suborbitálny skok predstavuje doposiaľ najodvážnejší krok v oblasti luxusného cestovania.
Nová forma vysokorýchlostnej dopravy však nebude lacná. Odhadovaná cena za obojsmerný lístok sa pohybuje na úrovni 100 miliónov jenov, čo je v prepočte približne 657 000 dolárov (cca 570 000 eur). Téme sa venuje server Supercar Blondie.
Technológia a priebeh letu
Za projektom, ktorý má ambíciu zmeniť leteckú a vesmírnu dopravu, stojí tokijský startup ISC s podporou cestovnej kancelárie Nippon Travel Agency. Ich koncept lietadla, pokrstený menom ASCA, využíva unikátny prístup.
Stroj by neštartoval z klasického letiska, ale vertikálne, podobne ako raketa. Štart by prebiehal z plávajúcej plošiny umiestnenej na mori, čím sa má minimalizovať hluková záťaž a bezpečnostné riziká pre obývané oblasti. Po štarte by ASCA vystúpila až za hranice stratosféry a následne by sa kĺzavým letom vrátila atmosférou do blízkosti cieľovej destinácie, kde by kontrolovane pristála.
Plánovaná trasa medzi Tokiom a New Yorkom meria približne 10 850 kilometrov. Na jej prekonanie v priebehu 60 minút by stroj musel dosiahnuť rýchlosť blízku Mach 9, čím by sa nepochybne zaradil medzi najrýchlejšie navrhované dopravné prostriedky s posádkou. Aby boli náklady zvládnuteľné a príprava na ďalší let rýchla, ASCA má využívať opakovane použiteľnú raketovú technológiu. Vývojom potrebných pobrežných štartovacích a pristávacích platforiem bola poverená japonská prepravná spoločnosť Mitsui O.S.K. Lines.
Cena a časový horizont
Spoločnosť ISC plánuje postupný nábeh. Už v roku 2026 chce začať ponúkať zážitky „blízke vesmíru“, ktoré budú zahŕňať prehliadky, využitie simulátorov či špeciálny tréning v štýle astronautov.
Plnohodnotné komerčné lety pre pasažierov by sa mohli stať realitou v horizonte 40. rokov 21. storočia, hneď ako to umožní vyspelosť technológie a príslušná legislatíva. Cena lístka síce výrazne prevyšuje náklady na prenájom súkromného diaľkového prúdového lietadla, no lákadlom má byť samotný zážitok z letu na hrane vesmíru. Pasažieri počas neho zažijú krátke, ale intenzívne preťaženie (G-force) pri stúpaní a klesaní, ako aj niekoľko minút stavu beztiaže. Ak ISC svoj sľub dodrží, sen o prekonaní Pacifiku za menej ako hodinu by mohol nanovo definovať globálne luxusné cestovanie.
Luxus, ktorý aj luxusom ostane
Extrémne vysoká cena na úrovni 570 000 eur za lístok je daná predovšetkým mimoriadnou zložitosťou a exkluzivitou použitej technológie. Ide o suborbitálny let s využitím opakovane použiteľných raketových motorov, ktorý dosahuje rýchlosť až Mach 9, čo sú náklady výrazne presahujúce aj prenájom súkromného diaľkového lietadla.
Spočiatku bude táto služba určená výlučne pre najbohatšiu klientelu, keďže je od základu koncipovaná ako „najodvážnejší skok v luxusnom cestovaní“. Pre túto cieľovú skupinu nebude lákadlom len samotná úspora času, ale aj unikátny zážitok z letu na hrane vesmíru, spojený s intenzívnym preťažením a krátkym stavom beztiaže.
Žiaľ, v súčasnosti nič nenaznačuje, že by sa tento konkrétny typ cestovania mohol stať časom dostupný aj pre bežných ľudí. Celý projekt je cielený výhradne na ultra-luxusný segment a jeho komerčné spustenie sa očakáva až v 40. rokoch 21. storočia, pričom sa nehovorí o budúcom znižovaní cien pre širšiu verejnosť. Bežní smrteľníci sa tak zrejme musia zmieriť s tým, že lety cez Atlantik budú ešte pár desaťročí absolvovať v bežných časoch.
Len pre zaujímavosť – priemerný Slovák by musel na kúpu jedného lístka, ktorý zodpovedá síce len hodinovému, no za to nezabudnuteľnému zážitku, pracovať viac-menej celý život. Priemerná hrubá mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla za rok 2024 úroveň 1 524 eur. Ak by sme brali do úvahy tento hrubý príjem, bežný zamestnanec by na jeden lístok musel pracovať vkuse viac ako 31 rokov.
Tento výpočet je však len teoretický. Ak by sme sa pozreli na priemernú čistú mzdu (približne 1 120 eur), musel by takýto človek odložiť úplne celý svoj reálny príjem, bez akejkoľvek inej útraty na bývanie, jedlo či energie, po dobu takmer 42 a pol roka.
