Zástupcovia najväčších zamestnávateľov na Slovensku varujú, že krajinu čaká technologický zlom, na ktorý sa nestíha pripraviť. Hoci digitalizáciu účtovníctva vítajú, podľa nich hrozí, že ak štát nezmení tempo a termíny, zavedenie povinných e-faktúr vyústi do chaosu a výpadkov naprieč ekonomikou.
Tri roky navyše, inak hrozí kolaps
Reformu, ktorú ministerstvo financií plánuje spustiť 1. júla 2027, označil prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský za najťažšiu z technologických zmien od prijatia eura. Podnikateľské zväzy preto žiadajú, aby sa povinnosť presunula až na 1. júla 2030. Tvrdia, že tak rozsiahly projekt potrebuje spustiť až po niekoľkoročnom testovaní a úpravách softvérov, ktoré využívajú firmy i štátne inštitúcie.
Podľa zamestnávateľov nie je problém v samotnom princípe, ale v nereálnych termínoch a nedostatku jasných cieľov. Štát zatiaľ nevysvetlil, aký objem daňových únikov chce systémom odstrániť ani ako bude merať úspešnosť. Odborníci upozorňujú, že bez týchto údajov bude projekt len ďalším administratívnym nariadením bez viditeľného prínosu.

E-faktúra nie je len PDF
Mnohí podnikatelia si pod pojmom e-faktúra stále predstavujú dokument zaslaný e-mailom. V skutočnosti ide o plnohodnotný elektronický súbor v štruktúrovanej podobe, napríklad XML, ktorý sa automaticky zapisuje do centrálneho štátneho systému. Každá vystavená faktúra získa unikátny kód a bez tohto overenia nebude považovaná za platnú. Cieľom je, aby finančná správa vedela v reálnom čase kontrolovať platby dane z pridanej hodnoty a rýchlejšie odhaľovala karuselové podvody.
Zavedenie systému sa dotkne takmer každého, od menších živnostníkov až po veľké korporácie. Firmy budú musieť prispôsobiť svoje účtovné programy a testovať, či ich prepojenie so štátnou platformou funguje spoľahlivo. Vzhľadom na rozsah úprav má ísť o investície v desiatkach miliónov eur a mesiace práce pre IT tímov naprieč krajinou.
Otázniky okolo QR platieb
Výhrady zazneli aj k pripravovanému zákonu o evidencii tržieb, ktorý predpokladá povinné prijímanie bezhotovostných platieb prostredníctvom QR kódov. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka upozornil, že systém zatiaľ neexistuje ani len v testovacej verzii. Navrhuje preto posunutie účinnosti minimálne na 1. júla 2026 a dodáva, že lekári by mali mať z novej povinnosti trvalú výnimku, pretože zdravotnícke zariadenia už dnes zápasia s inými digitálnymi reformami.
Podnikateľské združenia sa tiež dištancovali od plánov opozície zorganizovať generálny štrajk proti vládnym úsporným opatreniam. Tvrdia, že politické protesty nie sú cestou na zlepšenie dialógu a že sústrediť sa treba na odbornú diskusiu o technických detailoch e-faktúr a QR platieb.
Slovensko sa tak ocitá na križovatke medzi digitalizáciou a realitou svojich možností. Zatiaľ čo vláda trvá na potrebe sprísniť kontrolu daní, podniky žiadajú, aby štát neopakoval chyby minulosti a nedopustil, že reforma, ktorá má ekonomiku zefektívniť, ju namiesto toho na roky zablokuje.
