Osamelí rodičia, ktorí patria na Slovensku medzi najohrozenejšie skupiny obyvateľstva chudobou, by sa mohli dočkať novej formy štátnej pomoci. Ministerstvo práce predstavilo návrhy, ktoré zahŕňajú bezplatné poradenstvo a dočasný finančný príspevok vo výške 100 až 200 eur mesačne. Cieľom je pomôcť im preklenúť náročné obdobie a nájsť si stabilné riešenia, píšu Tvnoviny.sk.
Ťažká situácia osamelých rodičov
Na Slovensku je podľa Štatistického úradu SR neúplná každá štvrtá domácnosť, pričom až v 180-tisíc z nich vyrastá nezaopatrené dieťa, najčastejšie len s matkou. Tieto rodiny čelia obrovskému finančnému tlaku, keďže jeden rodič musí sám pokryť všetky náklady na bývanie, stravu, školu a ďalšie potreby.
Príkladom je pani Mária Psotová z Lučenca, ktorá sama vychováva sedemročnú dcéru. Potvrdila, že súčasné štátne príspevky jej nepokryjú ani základné potreby a bez pomoci rodiny by situáciu nezvládla. Momentálne je navyše bez práce a snaží sa zvýšiť si kvalifikáciu štúdiom.
Nové formy pomoci
Rezort práce predstavil dva hlavné nástroje, ktoré majú situáciu osamelých rodičov zlepšiť. Od februára 2026 by mala pri úradoch práce začať fungovať sieť bezplatných poradní, financovaných z eurofondov. Minister práce Erik Tomáš priblížil, že tieto poradne budú poskytovať komplexnú pomoc – od právnych služieb (napr. pri vymáhaní výživného) cez psychologickú podporu až po asistenciu pri hľadaní zamestnania.
Druhým nástrojom má byť motivačný finančný príspevok, ktorého zavedenie však ešte musí schváliť Európska komisia. Podľa návrhu by osamelý rodič s jedným dieťaťom dostával 100 eur mesačne, s dvoma deťmi 150 eur a s troma a viac deťmi 200 eur. Táto podpora by však mala byť len dočasná, na obdobie jedného roka. Eva Marková zo združenia Jeden rodič s týmto dočasným charakterom súhlasí, pretože cieľom má byť motivovať rodiča, aby si našiel udržateľné riešenie svojej situácie.
Ďalšie plánované zmeny v zákonoch
Okrem týchto hlavných opatrení sú v legislatívnom procese aj ďalšie úpravy, ktoré by mohli samoživiteľom uľahčiť život. Navrhuje sa napríklad predĺženie plateného voľna pre zamestnaných rodičov na sprevádzanie chorého dieťaťa k lekárovi zo súčasných siedmich na štrnásť dní ročne. Diskutuje sa aj o zvýšení minimálneho výživného na dieťa, ktoré v súčasnosti nedosahuje ani 40 eur mesačne. Minister Tomáš zároveň odmietol kritiku, že vláda pomáha len seniorom, a ako príklad uviedol aj výrazné zvýšenie minimálnej mzdy.
Bude takýto príspevok stačiť?
Navrhovaný príspevok bude pre osamelých rodičov určite nápomocný, ale jeho celkový dopad bude obmedzený jeho dočasným charakterom a výškou v porovnaní s reálnymi nákladmi. Je to krok správnym smerom, no nemožno ho považovať za komplexné riešenie ich zložitej situácie.
Hlavným a nesporným prínosom je okamžitá finančná injekcia pre rozpočty, ktoré sú často extrémne napäté. Príspevok 100 až 200 eur mesačne navyše môže pre rodinu s jedným príjmom znamenať obrovský rozdiel. Tieto peniaze môžu pomôcť pokryť základné potreby, na ktoré inak nezostávajú prostriedky – či už ide o nákup kvalitnejších potravín, zaplatenie školských poplatkov a krúžkov pre deti, úhradu nedoplatku za energie alebo vytvorenie malej rezervy na nečakané výdavky, ako je oprava práčky.
Pre rodiča, ktorý sa snaží vyžiť z minimálnej mzdy alebo sociálnych dávok a neplateného výživného, je to citeľná pomoc, ktorá mu môže poskytnúť aspoň dočasné „nadýchnutie sa“ a znížiť každodenný stres.
Zároveň je dôležité vnímať tento príspevok v kontexte celého balíka pomoci, ktorý ministerstvo pripravuje. Samotné peniaze by nemuseli stačiť, ak by neboli spojené s podporou pri hľadaní dlhodobých riešení. Práve preto je kľúčové zavedenie bezplatných poradní.
Kombinácia dočasnej finančnej výpomoci a odbornej pomoci pri hľadaní práce, riešení právnych problémov (ako vymáhanie výživného) či psychologickej podpory má oveľa väčší potenciál reálne zlepšiť situáciu osamelého rodiča. Peniaze mu pomôžu preklenúť najťažšie obdobie, zatiaľ čo poradenstvo mu môže pomôcť postaviť sa na vlastné nohy.
Na druhej strane, kritickým obmedzením je dočasnosť príspevku, ktorý má byť poskytovaný len jeden rok. Hoci zámerom je motivovať rodičov k aktivite, je otázne, či jeden rok stačí na vyriešenie často komplexných problémov, ako je nájdenie stabilného a dobre plateného zamestnania pri súčasnej starostlivosti o dieťa, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Po skončení príspevku sa môže rodina opäť ocitnúť v rovnako zlej situácii. Navyše, hoci príspevok 100-200 eur je pomoc, nemusí stačiť na zásadné zlepšenie životnej úrovne, najmä v mestách s vysokými nákladmi na bývanie.
