Niektoré televízory dokážu v priebehu roka nenápadne spotrebovať energiu za viac než 200 eur, aj keď ich práve nikto nepoužíva. Takáto tichá strata prebieha v tisíckach domácností, kde sa obrazovka zapína len preto, aby miestnosť nepôsobila prázdne. Výsledok? Peniaze, ktoré by mohli pokryť rodinný výlet alebo aspoň niekoľko bežných nákupov, odchádzajú bez povšimnutia.
Bežná domácnosť dnes každý mesiac zaplatí za elektrinu približne 49 eur. Keď sa k tomu pripočítajú fixné poplatky za elektromer, v priebehu roka suma presiahne 590 eur. Z celkovej spotreby pritom až 28 percent tvorí elektronika určená na zábavu, teda televízory, počítače a herné konzoly. Mnohé z týchto zariadení však míňajú energiu aj v čase, keď by mohli odpočívať.

Malí žrúti energie v každej izbe
Televízor s veľkou uhlopriečkou môže pri nepretržitej prevádzke zhltnúť podobnú sumu ako predplatné k dvom službám. Zatiaľ čo sa väčšina ľudí sústredí na to, aký obraz či zvuk zariadenie ponúka, len málokto sleduje jeho spotrebu v pohotovostnom režime. Práve v ňom beží ticho celé dni a noci a odoberá energiu, ktorú nik nezaregistruje, kým nepríde účet.
Počítače sú miernejší partneri, aj keď nie bez výnimiek. Stolný počítač spotrebuje ročne približne medzi 30 až 40 eur, notebook len približne 10 eur. V prípade, že niekto vlastní zostavu s výkonnou grafickou kartou alebo viacerými monitormi, môžu sa náklady rýchlo zvýšiť. Zariadenia s vysokým jasom či rýchlou obnovovacou frekvenciou zobrazujú obraz síce plynule, no ich apetít po elektrine rastie.
Úspora bez väčšej námahy
Najlacnejšia energia je tá, ktorú nespotrebujeme. Vypnúť televízor po skončení programu, stlmiť jas obrazovky alebo úplne odpojiť zariadenia z elektriny mimo používania dokáže urobiť pre rodinný rozpočet viac, než by sa zdalo. Aj krátke prestávky, keď siahnete po vypínači, majú v priebehu mesiacov citeľný efekt. Takéto drobnosti dokážu domácnosti ušetriť desiatky eur bez toho, aby obetovali pohodlie.
Elektronika sa navyše stáva čoraz inteligentnejšou a súčasne zložitejšou. Pribúdajú zariadenia, ktoré sú neustále pripojené na internet a častejšie komunikujú s inými spotrebičmi. Každé z nich má vlastnú spotrebu, ktorá sa môže zdať zanedbateľná, no v súčte má výrazný dopad. Otázkou preto ostáva, či sa v budúcnosti naučíme kontrolovať vlastné zvyky skôr, než nám účty pripomenú, aká drahá je naša pohodlnosť.