Vláda v piatok schválila rozpočet, ktorého súčasťou sú úspory na chode štátu vo výške 535 miliónov eur. Najväčšie škrty čakajú ministerstvá dopravy, školstva a vnútra. Kým ministri hovoria o prepúšťaní či využívaní eurofondov, opozícia je skeptická a analytik upozorňuje, že časť úspor je v skutočnosti len kreatívnym presunom peňazí na zaplatenie energopomoci. Téme sa venujú Správy STVR.
Najväčšie škrty v doprave, školstve a vnútre
V rámci konsolidácie verejných financií chce vláda budúci rok na výdavkoch štátu ušetriť celkovo 1,3 miliardy eur. Z toho 535 miliónov eur má pochádzať priamo zo šetrenia na chode ministerstiev a verejnej správy (160 mil. eur zmrazením platov a 375 mil. eur škrtmi v rezortoch).
Podľa ministra financií Ladislava Kamenického si budú musieť opasky uťahovať takmer všetky ministerstvá. Najväčšiu úsporu, vo výške 58 miliónov eur, má dosiahnuť rezort dopravy. S úsporou 54 miliónov eur nasleduje ministerstvo školstva a takmer 50 miliónov má ušetriť aj rezort vnútra. Každé ministerstvo si pritom zvolilo vlastnú stratégiu. Minister školstva Tomáš Drucker avizuje šetrenie na administratíve a racionalizáciu siete menších škôl.
Minister práce Erik Tomáš ohlásil prepúšťanie na ministerstve aj na úradoch práce v regiónoch. Rezort dopravy si svoje úspory predstavuje vďaka väčšiemu využitiu eurofondov na projekty, ktoré by inak musel platiť štát. Opozícia je však skeptická. Poslanec Marián Viskupič (SaS) označil plánované úspory len za „tabuľky na papieri“, ktoré nepovažuje za reálne.
Úspory sú len plánom B na energopomoc
Analytik Viliam Páleník ponúka iný pohľad na to, ako majú deklarované úspory vznikať. Podľa neho ide čiastočne o kreatívne účtovníctvo, ktorým si vláda vyriešila problém s financovaním pomoci s cenami energií. Keďže Európska únia nedovolila, aby sa energopomoc vo výške 435 miliónov eur platila priamo z nevyužitých eurofondov, vláda podľa neho prišla s „plánom B“.
Tento plán spočíva v tom, že ministerstvo hospodárstva síce formálne zaplatí energopomoc zo štátneho rozpočtu, no iné rezorty (ako doprava) ušetria peniaze v štátnom rozpočte tak, že svoje vlastné projekty zaplatia z eurofondov. Tieto „ušetrené“ štátne peniaze sa tak v rozpočte uvoľnia a môžu sa presunúť ministerstvu hospodárstva na pokrytie nákladov na energopomoc. Podľa Páleníka to vysvetľuje, prečo rozpočtová kapitola ministerstva hospodárstva v návrhu výrazne narástla.
Nový rozpočet v kocke
Základným cieľom čerstvo schváleného rozpočtu je stlačiť deficit verejných financií z očakávanej úrovne 5 % HDP v tomto roku na 4,1 % HDP v roku 2026. V absolútnych číslach by mal schodok dosiahnuť približne 5,9 miliardy eur, pričom celkové príjmy verejnej správy sú naplánované na 62 miliárd eur a výdavky na 67,9 miliardy eur.
Tento výsledok má byť dosiahnutý vďaka rozsiahlemu konsolidačnému balíku v celkovom objeme 2,7 miliardy eur, ktorý je rozdelený na dve hlavné časti. Približne 1,4 miliardy eur majú priniesť už prijaté zmeny na strane príjmov, teda vyššie dane a odvody. Zvyšných 1,3 miliardy eur má štát ušetriť na strane výdavkov.
Úspory na strane výdavkov sú rozdelené medzi štát a samosprávy. Celkovo má štát na svojom chode ušetriť 535 miliónov eur. Z toho 160 miliónov eur predstavuje zmrazenie platov vo verejnej správe a ďalších 375 miliónov eur majú ušetriť jednotlivé ministerstvá na svojej prevádzke a tovaroch.
Najväčšie škrty čakajú rezort dopravy (58 mil. eur), rezort školstva (54 mil. eur) a rezort vnútra (takmer 50 mil. eur). Ďalších 420 miliónov eur sa ušetrí vďaka tomu, že energopomoc pre domácnosti bude financovaná z eurofondov. Svoj diel zodpovednosti ponesie aj samospráva, od ktorej sa očakáva úspora 130 miliónov eur, a to najmä na mzdách a prevádzke úradov.
Napriek týmto úsporným opatreniam a zníženiu deficitu je zlou správou, že verejný dlh Slovenska bude naďalej rásť. Kým tento rok sa očakáva na úrovni 61,5 % HDP, v budúcom roku by mal stúpnuť až na 62,8 % HDP. Ministerstvo financií zároveň v návrhu priznáva, že na dosiahnutie cieľa stlačiť deficit pod tri percentá do roku 2028 budú potrebné ďalšie dodatočné konsolidačné opatrenia v nasledujúcich rokoch. Schválený rozpočet teda predstavuje krok k ozdraveniu financií, no sám o sebe na zastavenie rastu dlhu a dlhodobú stabilizáciu nestačí.
