Vláda schválila konsolidačný balík, ktorý vyvoláva medzi mladými podnikateľmi a živnostníkmi veľkú neistotu a frustráciu. Viacerí z nich teraz stoja pred rozhodnutím, či pokračovať v živnosti, prejsť na s.r.o., alebo ukončiť podnikanie úplne. Rastúce odvody a nedostatok sociálnych výhod môžu byť pre mnohých až likvidačné. Dokazujú to aj príklady z reálneho života, ktoré prináša denník SME.
Živnostníci pod tlakom
Karin Harmanová sa živí výrobou a predajom ručne vyrábaných zápisníkov. Za kľúčové označuje obdobie školského roka a Vianoc, keď výrazne rastie dopyt po jej produktoch. Avšak zavedenie nových pravidiel pre odvody jej spôsobilo bezsenné noci pri prepočítavaní, či sa jej podnikanie na Slovensku ešte oplatí.
Odvody pre živnostníkov narastú v roku 2026 až o 969 eur ročne – mesačná platba do Sociálnej poisťovne bude predstavovať 303,11 eura (doteraz 237,02 eura) a do zdravotnej poisťovne 121,92 eura (v roku 2025 je to 107,25 eura). Takmer každý oslovený mladý podnikateľ cíti frustráciu, niektorí dokonca dávajú prednosť ukončeniu živnosti či príležitostnému podnikaniu, čím sa snažia vyhnúť povinnosti platiť odvody.
Riziko poklesu príjmov a reakcie trhu
Karin poukazuje na to, že konsolidačné opatrenia zasiahnu najmä obdobie, keď živnostníci dosahujú najväčšie príjmy. V minulosti obavy sprevádzali covid aj infláciu, keď spotreba obyvateľov prudko klesla. Spolieha sa na kvalitné materiály z dovozu: prémiový papier zo Švédska či merino vlnu, čo jej ešte viac komplikuje prognózy do budúcnosti.
Konsolidácia sa dotkne širokého spektra podnikateľov – očakáva sa, že viacerí kolegovia ručne vyrábajúci produkty na slovenských či českých trhoch skončia s podnikaním, radšej si založia s.r.o., prípadne sa rozhodnú pre inú krajinu, kde sú podmienky výhodnejšie.
Sociálne aspekty a reálna neistota mladých
Architektka Lucia upozorňuje na problém nedostatku sociálnych benefitov: nemá nárok na platenú dovolenku, stravné a v prípade choroby zostáva bez príjmu. Aj materská, na ktorú sa budúce matky spoliehajú, je pre živnostníčky nižšia. Lucia zarába v priemere 1600 eur mesačne, z čoho po odpočítaní odvodov jej ostáva 1255,73 eur.
Po navýšení odvodov v roku 2026 sa jej čistý príjem v štandardnom mesiaci zníži na 1414,97 eur, pri nižšom priemernom zárobku 1600 eur bude čistý príjem len 1174,97 eur. Náklady na bývanie sú pritom v Bratislave vysoké – za jednoizbový byt minie približne polovicu svojho príjmu. Ak by chcela udržať príjem, musela by mesačne pracovať o desať hodín viac.
Tlak na TPP a s.r.o.
Grafik Matúš pracuje na živnosť, no pre zvyšovanie odvodov premýšľa nad trvalým pracovným pomerom, ktorý by mu však v čistom priniesol o tisíc eur menej. Alternatívu vidí v založení spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže prechod na TPP by znamenal výrazné zníženie príjmu aj ďalšie obmedzenia. Rovnako ako ďalší mladí podnikatelia vníma stratu istoty – nemá garantované platové podmienky, istotu práce ani jednoduché získanie hypotéky.
Prichádza drastická zmena
Nový konsolidačný balík stavia slovenských živnostníkov a mladých podnikateľov pred nové výzvy: vyššie odvody a chýbajúce sociálne istoty ich nútia hľadať alternatívne formy podnikania. Pre mnohých znamenajú tieto zmeny existenčné riziko, a tak sa čoraz viac objavujú diskusie o optimalizácii podnikania či jeho presune do zahraničia. Neistota ovplyvňuje nielen ich príjmy, ale aj dlhodobé plány a životné rozhodnutia.
Konsolidačný balík na rok 2026: Čo všetko obsahuje?
Vláda schválila konsolidačný balíček pre rok 2026, ktorého cieľom je znížiť rozpočtový deficit a stabilizovať verejné financie. Tretí balík zahŕňa celkovo 22 opatrení s očakávaným dopadom na štátny rozpočet vo výške 2,7 miliardy eur. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí zvýšenie zdravotných odvodov, kde zamestnanci budú odvádzať o jedno percento viac ako doteraz, a živnostníci či ďalšie skupiny obyvateľov sa musia pripraviť na vyššie povinné platby do Sociálnej aj zdravotnej poisťovne.
K ďalším zásadným opatreniam patrí úprava daňových sadzieb – od roku 2026 bude platiť nová progresívna daň z príjmov pre fyzické osoby: sadzba 30% sa bude aplikovať na mesačné príjmy nad 7 300 eur a príjmy presahujúce túto hranicu podliehajú ešte vyššej, 35-percentnej dani. Zmeny sa dotýkajú aj zákona o DPH, čím sa upravuje daňové zaťaženie vybraných tovarov a služieb.
Sociálna politika však ostáva zachovaná; dôchodcovia budú aj naďalej dostávať trinásty dôchodok. Vláda navyše garantuje pomoc so zvýšenými cenami energií pre väčšinu domácností, pričom ročne by mali ušetriť 300 až 500 eur.
V rámci úsporných opatrení štát obmedzí výdavky na ministerstvách, samosprávach, obciach a krajských úradoch – očakáva sa škrt 110 miliónov eur na úrovni obcí a 20 miliónov eur na úrovni krajov. Súčasťou konsolidácie je aj úprava počtu voľných dní: niektoré štátne sviatky a zákazy predaja počas nich boli zrušené, čím sa znižuje celkový počet pracovného pokoja.
Kritika opatrení prichádza najmä od podnikateľov, zamestnancov a firiem – zvýšené odvody a dane predstavujú pre nich dodatočnú finančnú záťaž, pričom úspory na strane verejného sektora sú oproti tomu výrazne menšie.
