Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) ostro kritizuje štát za jeho piatkové rozhodnutie schváliť nižšie odvody pre herne a kasína, než pôvodne navrhoval konsolidačný plán. Podľa KDH tak štátny rozpočet príde o sedem miliónov eur. Hnutie označilo tento krok za prejav pomoci „hazardnej lobby“ v čase, keď sa zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie bežných občanov a firiem. Téme sa venuje denník Pravda.
Štát príde o sedem miliónov eur
Podľa predsedu KDH Milana Majerského štát opäť ukázala dvojaký meter. Kým pri bežných ľuďoch a firmách neváha zvyšovať dane a poplatky, voči hazardnému priemyslu prejavuje nečakanú ústretovosť. Podľa KDH sa pôvodne v rámci konsolidácie počítalo so zvýšením odvodov z hazardu, ktoré malo do rozpočtu priniesť 19 miliónov eur. Vláda však schválila upravený návrh, ktorý prinesie len približne 12 miliónov eur.
Hnutie zdôraznilo, že najväčšiu úľavu dostali práve kasína. Podľa KDH je hazard spoločensky škodlivé odvetvie s obrovskými ziskami, ktoré by malo do spoločného rozpočtu prispievať viac, nie menej.
Potvrdenie obáv z lobingu
Podpredseda hnutia Marián Čaučík uviedol, že vláda ide „zdierať“ poctivých zamestnancov a živnostníkov, no kasína a herne opäť vyhrali. Pripomenul, že KDH už pri schvaľovaní konsolidačného balíčka varovalo pred opatrením, ktoré vláde umožnilo meniť sadzby odvodov pre hazard len vlastným nariadením, a nie zákonom, ako je to bežné.
Čaučík skonštatoval, že už vtedy upozorňovali, že takýto postup otvára cestu pre lobing. Piatočné rozhodnutie vlády je podľa neho potvrdením týchto obáv.
Spravodlivosti ušiel vlak
Z pohľadu cieľov konsolidácie a princípu spravodlivosti sa toto opatrenie javí ako veľmi problematické a ťažko obhájiteľné. Pre bežných ľudí, ktorí v rámci úsporných balíčkov čelia reálnemu znižovaniu svojich príjmov, je takýto krok nielen neférový, ale aj demotivujúci.
Z čisto ekonomického hľadiska je rozhodnutie vlády nerozumné, pretože v čase, keď štát zúfalo hľadá každý milión na zníženie deficitu, sa dobrovoľne vzdáva siedmich miliónov eur z vysoko ziskového odvetvia.
Štát by mohol teoreticky argumentovať, že príliš vysoké odvody by mohli niektorých prevádzkovateľov vytlačiť do ilegality, čím by štát napokon stratil ešte viac. Tento argument je však slabý v porovnaní s verejným tlakom a potrebou naplniť štátnu kasu. Navyše, hazard je odvetvie, ktoré generuje značné negatívne spoločenské náklady (liečba závislostí, rozpad rodín, exekúcie), a preto sa všeobecne očakáva, že bude zaťažované vyššími, nie nižšími odvodmi, aby tieto škody aspoň čiastočne kompenzovalo.
Pre bežných ľudí, ktorí konsolidáciu pocítia najviac, je však toto rozhodnutie predovšetkým mimoriadne nefér. Vytvára totiž dojem dvojakého metra a nerovnomerného rozdelenia záťaže. Kým zamestnanci, živnostníci, rodiny s deťmi či majitelia nehnuteľností musia v rámci konsolidácie platiť vyššie odvody a dane a znášať tak priame finančné straty, vysoko ziskovému a spoločensky kontroverznému sektoru hazardu sa dostane úľavy. Vzniká tak pocit hlbokej nespravodlivosti a porušenia princípu solidarity, o ktorom vládni predstavitelia pri zdôvodňovaní škrtov často hovoria.
Tento krok zároveň podkopáva dôveru verejnosti v celý proces konsolidácie. Ľudia sú ochotnejší prijať nepopulárne opatrenia, ak majú pocit, že bremeno znášajú všetci spravodlivo. Ak však vidia, že zatiaľ čo oni si musia uťahovať opasky, silné lobistické skupiny si dokážu vyjednať výnimky, vnímajú celé šetrenie len ako jednostranné zaťažovanie slabších.
Ako upozornilo KDH, vláda si navyše vopred pripravila pôdu tým, že si schválila možnosť meniť sadzby pre hazard len nariadením, mimo štandardného legislatívneho procesu, čo len posilňuje podozrenie z netransparentného lobingu. V konečnom dôsledku tak vláda týmto krokom možno získala politickú podporu v úzkych kruhoch, no stratila dôveru a pocit spravodlivosti u širokej verejnosti.
